Spisovateľka, novinárka

"Mám rada netradičný terén – samoty, kopanice, lazy, resp. menšie mestečká. Mňa zaujali príbehy, ktoré mi rozprávali ľudia, čo tu žijú. O ich predkoch. O dare, ktorí tunajší osadníci vždy dostávali – schopnosti prežitia aj v tých najťažších podmienkach."

Do literatúry vstúpila v 70. rokoch minulého storočia počas štúdia žurnalistiky na FF UK v Bratislave najprv prózou a neskôr zbierkami poézie. Štúdium prerušila a následne absolvovala štúdium pedagogiky a výtvarného umenia. Istý čas pôsobila ako vychovávateľka v materskej škole a neskôr ako knihovníčka. V tom čase sa zamerala na tvorbu pre deti a prózy s náboženskou tematikou, ktoré vychádzali v ňou založených vydavateľstvách Nádej a Dúha. Pod rovnakým názvom Dúha založila a vydávala aj detský časopis. Dlhší čas pôsobila v žilinských médiách, no v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. Od 90. rokov 20. storočia sa venuje najmä historickej próze z oblasti našich, ale aj svetových dejín. Stala sa tiež spoluzakladateľkou Združenia internetových autorov Pars Artem a vydavateľkou internetového magazínu o literatúre.

Spisovateľka a učiteľka japončiny

"Na veci sa treba dívať ako na kocku. Z každej strany. Až vtedy je človek schopný pochopiť súvislosti a poďakovať aj za zlé, čo sa stalo. Lebo to nás posunulo vpred."

Z rodnej Handlovej jej kroky viedli do Banskej Bystrice, odkiaľ sa pretancovala až do Japonska, kde začínala v hostesingových baroch, neskôr bola učiteľkou tanca a angličtiny. Medzi Japoncami si našla priateľov i budúceho manžela. Zamilovala sa doňho aj do krajiny vychádzajúceho slnka, kde prežila takmer 10 rokov. Kultúrne rozdiely však boli väčšie ako jej láska a snaha, a tak sa jedného dňa spolu so synom vrátila domov a začínala odznova. Napriek sklamaniu, nezanevrela na Japonsko. Svoje skúsenosti a spomienky pretavila do pútavých kníh. Dnes žije šťastným životom, vedie kurzy japonskej kuchyne, učí japončinu a na stretnutia s čitateľmi chodí zásadne v kimone.

Próza:
Sushi v dushi (2012, spolu s Evitou Urbaníkovou)
Navarme si Japonsko (2012) – kniha kuchárskych receptov
S dušou Japonky (2015, s Katarínou Kopcsányiovou)

Denisa Ogino na festivale Prešov číta rád

27.9.2017
17:00 - Literárny večer, Čitáreň v átriu, Levočská 1
28.9.2017
8:30 - 12:00 - Beseda spojená s workshopom, Hotelová akadémia
18:00 - U nás lepšie ako doma..., Divadlo Jonáša Záborského, Historická budova, Hlavná 48
29.9.2017
8:30 - Beseda - Evanjelické kolegiálne gymnázium
10:30 - Beseda - Centrum regionálnych dokumentov, Hlavná 139

Spisovateľ, živnostník v oblasti reklamy

"Poézia mi dáva svetlo do duše. Písať poéziu je vypúšťať motýle z duše. Len si autor musí dať pozor, aby za motýle nepovažoval aj muchy, komáre, či ovady."

Sám tvrdí, že poriadne písať začal, až keď prestal piť. Dlhé roky prezentoval svoju tvorbu len v časopisoch a rozhlase. Až kým ho Jožo Urban nenakopol a nepomohol mu pri vydaní knižného debutu pocitových básní Bezdotyková fáza času (1995). Nasledovali ďalšie zbierky a knihy ostrovtipných a všímavých aforizmov a bonmotov zo života. Poctu Jožovi Urbanovi k jeho nedožitej 50-tke vzdal aj knihou spomienok mapujúcou Urbanove zvolenské roky.

Spisovateľka, redaktorka

"Najhoršia fáza vzniku knihy je pre mňa tá, kým ju začnem písať. Kým vôbec začnem slová ťukať do počítača. Zvažovanie, rozhodovanie sa, aký žáner zvoliť a ako to celé urobiť, pozbierať materiál. Nepísanie je vlastne najťažšia fáza písania. Potom, keď už píšem, mi to ide celkom fajn. Aj hladko, aj ma to baví. Pohltí ma to."

Absolventka žurnalistiky na FF UK v Bratislave krátko pôsobila v Ústave literárnej kritiky a divadelnej dokumentácie a neskôr bola redaktorkou v printových médiách Literárny týždenník, Telegraf či Štýl. Nasledoval post šéfredaktorky v ezoterickom časopise Orientácia. Pod pseudonymom Mina Murrayová debutovala v roku 2001 knihou poviedok Tak čo teda? O tri roky na to vydala súbežne zbierku Som takmer preč a Klebetromán v spolupráci s Petrom Macsovským. Zároveň sa rozhodla ostať v slobodnom povolaní a venovať sa plne publicistike a literárnej tvorbe. Popri fejtónoch, poviedkach či ženských románoch ostala verná aj ezoterike a mágii. Jej ostatným počinom je Konvália, rodinný príbeh o zakázanej láske jej starých rodičov - františkánskeho kňaza, básnika katolíckej moderny Rudolfa Dilonga a mladej židovskej poetky Valérie Reiszovej.

11. ročník festivalu Prešov číta rád je za nami. Ďakujeme všetkým našim hosťom, ďakujeme pani učiteľkám, ktoré sa tohto roku hlásili na besedy naozaj z vlastnej vôle už od augusta. Veľmi nás to teší!

Festival sa naozaj vydaril. Ako bodku uverejňujeme krátku Ódu na Kysak od Zuzky Štelbaskej. My Prešovčania, vieme presne, o čom píše. No a návštevy bývajú trochu v šoku.

Zuzana Štelbaská
Óda na Kysak

Och, Kysak,
ty prvá perla na náhrdelníku našich ciest.
Ty nevyhnutný bod na mapách našich rozhraní.
Ty pupok šveta prešovských križovatiek!
Kysak.
Nikdy ťa nemožno obísť,
všetky dráhy k tebe vedú,
iba z Prakovec še da ľem koňmo.

Fotogaléria