Pozoruhodnosti metropoly Koňarov

GDPR

ZÁSADY OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV

Hlavné menu

Zíde sa vám

Kniha na tento týždeň

Terapia

Odporúča Tatiana Dubecká
(Pobočka Šváby)

Pozoruhodnosti metropoly Koňarov

Ostatná aktualizácia: utorok, 10. apríl 2018, 13:09 | Vytlačiť

Pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o meste Prešove sme sa rozhodli každý týždeň uverejniť nejakú pozoruhodnosť týkajúcu sa nášho mesta.

Viete napríklad, že...

- Prešov okrem väzenia, spomínaného v účtovných knihách od 15. storočia, mal aj posmešnú klietku, kam pohoršlive chovajúcich sa mladíkov uzavreli. V roku 1519 mesto vybudovalo na strede nižného námestia (južne od kostola sv. Mikuláša) takzvaný Narenhäusel, ktorý aj v novom veku dlho držal na uzde samopašných študentov. Svedčí o tom aj Casparova veduta z roku 1768, kde je klietka hanby zakreslená.
Pozn.:Veduta je pohľad na mesto, ale kreslený v časoch, kedy ešte neboli fotky.

- Život v stredovekom meste mal svoje prísne pravidlá, a to najmä počas sviatočných dní: Pod nedeľnými a sviatočnými službami božími brány mestské boli zatvorené. Tak sa dalo snadno dozerať na vyplnenie príkazu mestského magistrátu Prešova, že v čase predpoludnej kázne len s dovolením mestského sudcu – ktorého ináč Konzulom zvali – mohli sa obyvatelia vzdialiť z mesta. Pod službami božími v krčme alebo v privátnom dome spirituózny nápoj nebolo slobodno čapovať. Mestský strážmajster a drabanti radom schodili vinárne a pivovare a nalezených pijákov do skončenia služieb božích zatvorili rúče za mreže.
Zdroj: Pamätná kniha mesta Prešov I.

- Pre potreby prešovskej pobočky banky nechal Bosák v rokoch 1923 – 1924 pod taktovkou architekta Viliama Glasza postaviť veľkolepú secesnú dvojposchodovú budovu s výraznými kupolami na nárožiach a s bohatou sochárskou i reliéfnou výzdobou dodávajúcou jej punc dôstojnosti a bohatosti. Dodnes je to jedna z najkrajších budov meste známa ako Bosákova banka či skôr Bosákov dom, keďže v nej mal aj svoj byt. V súčasnej dobe využíva pôvodnú bankovú halu a k nej prináležiace priestory poisťovňa a súkromné Bosákove priestory slúžia od roku 2013 Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove.

- Dva roky po vzniku Československa sa Bosák rozhodol, že založí Americko-slovenskú banku. Vznikla 31. augusta 1920 v Bratislave na Dunajskej ulici a v jej predstavenstve boli známe slovenské osobnosti: Pavol Blaho, Vavro Šrobár, Milan Hodža, Ľudovít Okánik i Jozef Branecký. Banka mala aj 2 expozitúry: v Šaštíne a Veľkých Levároch a 9 filiálok: v Bardejove, Malackách, Nitre, Nových Zámkoch, Uhorskej Skalici, Veľkých Topoľčanoch, ale aj v Užhorode a Prahe a samozrejme v Prešove.

- Michal Bosák, jeden z najznámejších amerických Slovákov, sa z baníka vypracoval na úspešného bankára. V Amerike začínal ako väčšina jeho krajanov triedením uhlia v bani za 75 centov na deň, no v čase najväčšieho rozmachu jeho podnikov sa ich hodnota odhadovala na 15 miliónov dolárov. Stal sa jediným Slovákom, ktorého podpis je na amerických 5, 10 a 20 dolárových bankovkách vydaných v roku 1907.

- V jednej z bočných kaplniek františkánskeho kostola, na oltári Božského srdca, je pod baldachýnom s dvoma anjelmi emblém s vyobrazením bociana držiaceho kúsok zlata v pazúroch jednej nohy. K obrazu sa viaže povesť, podľa ktorej počas poľovačky zhodil bocian kúsok zlata grófovi Františkovi Klobušickému, a ten sa ho rozhodol využiť na financovanie obnovy zničeného kostola a kláštora.

- Tajnú židovskú modlitebňu objavili v roku 1928 počas interiérových úprav v dome na Jarkovej 35, keď pod starou omietkou našli kresby s kvetinovými motívmi a stopami hebrejských písmen. Vtedy privolali na konzultáciu Eugena Bárkánya, v tom čase známeho zberateľa židovských predmetov a pamiatok. Bárkány po preskúmaní písmen usúdil, že ide o modlitebňu zriadenú tajne koncom 18. storočia, teda v čase, kedy mali Židia len obmedzený prístup do mesta, v čase jarmokov a nesmeli sa tu zdržiavať cez noc. Jeho názor potvrdil aj vtedajší riaditeľ košického múzea Jozef Polák, ktorý zároveň navrhol, aby tu pod Bárkányiho vedením založili múzeum. Slávnostne bolo otvorené v júli 1928 a Prešov tak získal ďalšie prvenstvo – prvé slovenské židovské múzeum.

- Prešovská ortodoxná synagóga, postavená v roku 1898 v maurskom štýle, vyniká nádhernými ornamentálnymi maľbami v interiéri. Aj vďaka nim sa ju v rokoch 1989-1990 snažili Židia z Los Angeles odkúpiť a previezť do USA. Dnes je nielen jedinou synagógou v meste, ale aj sídlom židovského múzea s cennou zbierkou Bárkányiho judaík a miestom vynikajúcich koncertov vážnej hudby.

- Počiatky vedeckého bádania a pozorovania oblohy v Prešove siahajú do 16. storočia. Vtedy talentovaný študent JÁN z Prešova (Joannes de Eperies) absolvoval univerzitu vo Viedni, kde získal titul „Astronomi ordinarii Vienenses“ a ostal tam pôsobiť vo hvezdárni ako kvalifikovaný astronóm. Na svoje rodné mesto však nezabudol. Naďalej udržiaval kontakty s miestnymi vzdelancami a podnietil ich k tomu, aby v miestnych školách a podmienkach rozvíjali tento vedný odbor.

- Aj samotných Bergerovcov postihol smutný osud. Kvôli ich židovskému pôvodu im počas 2. svetovej vojny arizovali kaviareň i kino a rodinu odvliekli do koncentračného tábora, kde zahynuli. Zachránil sa len Oskar Berger, známy karikaturista, ktorý v tom čase žil v Londýne. Po vojne sa zúčastňoval zasadnutí OSN a zachytil takmer každého dôležitého vodcu, ktorý sa tam objavil – Churchilla, Kennedyho, Nixona. Popritom portrétoval i známe osobnosti - Jána Pavla II., Alberta Einsteina, Charlieho Chaplina, Vivien Leighovú, Gretu Garbo. Jeho tvorbu uverejňovali uznávané časopisy a noviny ako Life, New York Times, New York Herald Tribune či Le Figaro. Hoci jeho karikatúry zvykli byť mierne satirické, nikdy neboli zlomyseľné. Azda aj preto mu ich bez problémov každý z karikovaných podpísal.

- Bergerovci boli nielen úspešní kaviarnici, ale aj nadšenci „pohyblivých obrázkov“, a tak nečudo, že v ulici oproti kaviarni postavili v roku 1913 prvé prešovské kino Olympia v pôsobivom secesnom štýle podľa projektov architekta Viliam Glasza. V kine, neskôr premenovanom na Tatra a Mier, sa premietalo 90 rokov. Dnes už po kine neostala ani stopa a budova po prestavbe úplne zmenila vzhľad.

- Bratia Samuel a Henrich Bergerovci postavili v poslednej tretine 19. storočia na rohu Ružovej a Hlavnej ulice hotel s kaviarňou nesúci ich meno. Sláva mena Berger sa dostala ďaleko za hranice mesta Prešov, keďže začiatkom 20. storočia bola kaviareň Berger v jednej z ankiet vyhlásená za najlepšiu kaviareň v Hornom Uhorsku.

- Machina hydraulika fungovala až do začiatku 20. storočia, kedy bol postavený mestský vodovod. A hoci to nebolo práve najefektívnejšie zariadenie, vďaka neobyčajnej konštrukcii a veľkému hluku vzbudzovalo obdiv miestnych, pocestných, ale aj vzácnych návštev mesta. Prešovčania sa ním pochválili aj počas návštevy panovníkov Jozefa II., či Františka Jozefa I. Za storočia existencie tohto zariadenia sa postupne menilo aj jeho pomenovanie. Pôvodný názov Wasserkunst (vodné umenie), sa skrátil na Kunst a napokon zľudovel do šarišskej podoby Kumšt, označujúcej už nielen zariadenie ale aj samotnú baštu.

- Jednou z najnenápadnejších prešovských pamiatok je Kumšt alebo tiež Wasserkunst, či Vodná bašta. Okrem toho, že bola súčasťou stredovekého opevnenia mesta, v sebe od 15. storočia ukrývala unikátne hydraulické zariadenie - machina hydraulika, ktoré umožňovalo dostať vodu do výšky 10 m nad úroveň terénu, potom ju samospádom rozvádzať pomocou drevených rúr do mestských cisterien a zásobovať tak mesto vodou.

- Starú mestskú školu v Prešove navštívil po svojom nútenom odchode z Čiech Ján Amos Komenský, a to dokonca dvakrát. V roku 1650, počas cesty za Žigmundom Rákocim do Blatného Potoku a pri ceste späť v roku 1654. Jeho prešovskí priatelia z radov učiteľov a kazateľov sa snažili presvedčiť mestskú radu, aby Komenského pozvali za rektora mestskej školy, no mesto sa napokon rozhodlo pre iného kandidáta.

- Významnou osobnosťou starej mestskej školy bol Ján BOCATIUS, rektor školy v rokoch 1596-1599. V tom čase mal povesť najlepšieho učiteľa v Hornom Uhorsku, ale aj nadaného básnika. V Prešove napísal aj Päť kníh uhorských básní - prvú kompozične ucelenú básnickú knihu v Uhorsku. Jeho talent ocenil aj cisár Rudolf II., ktorý mu udelil titul „poeta laureatum caesareus“. Riadil sa zásadou, že škola vychováva pre život a tak do výučby zaviedol aj školské exkurzie a verejné skúšky.

- Prvý písomný údaj o starej mestskej škole sa datuje k roku 1424, kedy bola škola spomenutá v mestskej účtovnej knihe, no je viac než isté, že škola v Prešove musela existovať už skôr, keďže na univerzite vo Viedni sa našli záznamy o študentoch z Prešova už v roku 1415 a tí sem predsa museli prísť z domácej školy. Dnes v priestoroch školy sídli Centrum regionálnych dokumentov, Britské centrum a Čitáreň Knižnice P.O.Hviezdoslava a Inovačné partnerské centrum.

- O prešovskom kostole sv. Mikuláša sa v minulosti vravelo ako o jednom z najdokonalejších v Uhorsku a spomedzi slovenských trojloďových sieňových kostolov mu z hľadiska rozmerov patrí 3. miesto. K jeho zvláštnostiam patrí aj to, že v ňom nájdeme aj 3 typy gotických klenieb: kružbovú, sieťovú a hviezdicovú.

- Konkatedrála sv. Mikuláša zdobí centrum mesta už viac ako 500 rokov. Do gotickej podoby ju dostaval v roku 1515 majster Ján Brengyszeyn. S úctyhodnou, takmer 55 m dĺžkou, 35 m šírkou, 16 m výškou a 71 m vysokou vežou je najstaršou a najzachovalejšou sakrálnou stavbou v Prešove.

- Prešov nie je len na mape sveta, ale aj na tej vesmírnej, kde má svoju vlastnú planétku – asteroid. V apríli 1999 ju objavili pozorovatelia Leonard Kornoš a Štefan Gajdoš, na návrh ktorého nesie planétka meno jeho rodného mesta. Planétka má číslo 59419 a jej priemer sa odhaduje na 2-5km.

- Prvý mníšsky rád, ktorý sa usadil v Prešove koncom 13. storočia boli karmelitáni. Usadili sa v blízkosti malého kostolíka slovenskej osady, kde o storočie neskôr vybudovali nový gotický kostol a menší kláštor. Karmelitáni mesto opustili okolo roku 1529 v čase prebiehajúcej reformácie, kedy obyvatelia mesta prešli z katolíckej viery na protestantskú vieru. Prázdny kostol aj kláštor ostali v správe mesta a využívali sa na hospodársko–obranné účely až do príchodu františkánov v 17. storočí.

- Zásadný prelom vo vývine mesta prišiel na konci 13. storočia, a to 28. januára 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil mestské práva. Vďaka nim Prešov prestal byť poddanskou osadou a stal sa slobodným kráľovským mestom. Mešťania mali úplnú osobnú slobodu, boli oslobodení od poddanských povinností a zbavení služby v kráľovskom vojsku. Mesto dostalo právo trhu a neskôr mnohé ďalšie (právo meča, právo variť pivo, právo stavať si opevnenie, právo skladu ...), za čo platilo kráľovi daň. No najdôležitejšie bolo, že privilégia mestu zaručovali právo na samosprávu, teda politickú, právnu a cirkevnú nezávislosť od župnej vrchnosti a mešťania si sami mohli voliť farára, mestskú radu i richtára.

- Mariánske súsošie dali postaviť jezuiti po jednej z najničivejších morových epidémii, ktorá Prešov postihla v roku 1710 a za obeť jej padla takmer polovica obyvateľov mesta. Financie na zhotovenie diela poskytli viacerí mešťania a šľachtici z vďačnosti za prežitie. Dominantou barokového súsošia je Panna Mária s dieťaťom vynímajúca sa nad postavami svätcov prevažne z radov jezuitov. Sochy svätcov sú však už len replikami, nakoľko boli značne poškodené počas bombardovania mesta v roku 1944 a pôvodná je len ústredná socha.

- Pred 330 rokmi sa odohral najkrvavejší súd v dejinách Prešova známy ako Caraffove krvavé jatky, počas ktorého bolo uväznených takmer 100 osôb obvinených zo zrady a prípravy povstania proti panovníkovi. Postupne bolo popravených 24 prevažne prešovských mešťanov a zemanov. Ich telá rozštvrtili a zavesili pri hradských cestách neďaleko Prešova, kde zostali pre výstrahu niekoľko mesiacov. Súd viedol a o popravách rozhodol generál Antonio Caraffa, ktorý sa spolu s manželkou na toto smutné divadlo pozeral z okna domu na Hlavnej 105. Neskôr na mieste popraviska postavili jezuiti Mariánske súsošie.

- Najzachovalejšou svetskou gotickou stavbou v Prešove je Caraffova väznica, postavená po veľkom požiari v roku 1504 v neskorogotickom štýle. Je v podstate ukončením dnešnej radnice z jej západnej strany. Pôvodne slúžila ako sklad sudov vína mestskej vinárne až do 17. storočia, kedy tu údajne väznili a mučili obete Caraffového krvavého súdu, čo sa zatiaľ nepotvrdilo. S určitosťou však vieme, že v nej boli mestské miery a váhy, zbrojnica a napokon na prelome 19. a 20. storočia aj mestská väznica pre tých, ktorí rušili nočný pokoj a budili verejné pohoršenie. Po obnove bola v roku 2012 sprístupnená ako mestská galéria moderného výtvarného umenia s bezplatným vstupom, slúžiaca zároveň ako multifunkčný priestor na organizovanie komorných koncertov, workshopov, prednášok či iných podujatí pre verejnosť.

- Historické centrum Prešova, ako jediné na Slovensku, pretína 49°rovnobežka severnej geografickej šírky, ktorá je vyznačená nerezovým pásom pred domom na Hlavnej 124, pokračuje Špitálskou, Metodovou a Dilongovou ulicou až k Hvezdárni. Symbolicky je znázornená aj plastikou s kráčajúcimi nohami pred Domom na Hlavnej 107.

- Prvý cukor z bielej kŕmnej repy vyrobil na území Slovenska a vtedajšieho Uhorska v roku 1801 lekárnik Ján Samuel Gerttinger vo svojej lekárni u Zlatého Orla na Hlavnej 74. Dnes v dome sídli Slovenská sporiteľňa a slávne časy lekárne pripomína už len orol na štíte domu.

- Prvé očkovanie proti pravým kiahňam v Európe vykonal prešovský lekár a lekárnik Ján Adam Rayman v roku 1720, kedy sa v Prešove rozšírila epidémia kiahní. V snahe predísť ochoreniu a následnému úmrtiu svojej dvaapolročnej dcéry sa Rayman rozhodol skúsiť očkovanie. Napriek tomu, že svoj postup a výsledky opísal aj v odborných časopisoch, prvenstvo očkovania sa v medicínskej literatúre pripisuje anglickému lekárovi a fyziológovi Edwardovi Jennerovi, ktorý tieto pokusy vykonal nezávisle od J.A. Raymana omnoho neskôr, v roku 1796 a popritom zaviedol aj pojem vakcína a vakcinácia.

- Prešovské námestie má tvar šošovky, podobný aj tvaru ľudského oka. Je výnimočné tým, že väčšina námestí stredovekých miest mala štvorcový alebo obdĺžnikový tvar a takéto netypické „okaté“ námestia nájdeme len na východnom Slovenskou v mestách ako sú Košice, Sabinov, Spišská Nová Ves či Prešov.

- Mestu Prešov udelili panovníci postupne tri erby. Najdlhšie, viac ako 400 rokov, sa používal tretí erb z roku 1558. Tento erb dal mestu kráľ Ferdinand I. Habsburský rovnako ako druhý erb z roku 1548, ktorý slúžil mestu najkratšie, len 10 rokov. Najstarší erb z roku 1453, udelený kráľom Ladislavom V. Pohrobkom, sa používal 105 rokov, teda v rokoch 1453-1558. Mesto sa k nemu znovu vrátilo v roku 1979 a užíva ho dodnes.

- Prvá slobodomurárska lóža na Slovensku bola založená v júni 1769 v Prešove pod názvom K cnostnému cestovateľovi. Vznikla pod patronátom Varšavskej lóže U cnostného Sarmatu, nakoľko jej iniciátormi boli poľskí emigranti, no výrazné zastúpenie v nej mali predstavitelia miestnej a okolitej inteligencie. Dom na Hlavnej, v ktorom údajne sídlila, bol zničený počas bombardovania mesta v decembri 1944. Neskôr na jeho mieste postavili obchodný dom Prior, Rozvoj, dnes tam sídlia obchody Kenvelo a Baťa.

- Originál listiny s prvou písomnou zmienkou o našom meste sa nezachoval a i jej najstarší opis z roku 1500 nie je uložený v prešovskom, ale v bardejovskom archíve.

- Prvá písomná zmienka o Prešove z roku 1247, vydaná panovníkom Belom IV., sa netýkala významnej udalosti, ale bežného sporu medzi Nemcami z Prešova a cisterciánskymi mníchmi z Bardejova o pozemky.