*1958, Ľutina
javiskový majster, spisovateľ

"Najprv som chcel veľa povedať všetkým, neskôr aspoň niečo niektorým, teraz je najväčším vzrušením písanie, menej prezentácia."

Rodák z Ľutiny vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach. Po jej ukončení a povinnej vojenčine začal pracovať v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, kde sa neskôr stal javiskovým majstrom a na tomto poste pôsobí už 35 rokov. K jeho záľubám patria dejiny o všeličom a nespútaný detský svet. A práve detskému čitateľovi je určený i jeho knižný debut Rozprávky môjho mesta. V 14 príbehoch inšpirovaných reálne existujúcimi miestami, či len detailmi v našom meste, ich vtiahne do deja tak pútavo, až ich napokon nepovažujú za vymyslené, ale skutočné. Je to vďaka tomu, že Vladimír Seman má nielen dar všímať si veci okolo seba otvorenými očami, ale vo svojej bohatej fantázii vie objaviť aj uveriteľné možnosti ako, kedy a prečo sa orol, 6 komínov, obrí ohryzok z jablka, krčah, obraz či obojživelníky ocitli na streche, či priečelí domu, bráne, v záhrade alebo vo fontáne, a predovšetkým akých udalostí boli nemými svedkami. Dáva odpoveď aj na otázky odkiaľ sa vzal názov nášho mesta či rieky, ktorá ním preteká. Jednotlivé historky spája kronikársky štýl, ktorý im pridáva na vierohodnosti. Tajomnosť, hravosť, ľahkosť a vtip ešte zvyšujú ich príťažlivosť a podnecujú zvedavosť i záujem spoznať históriu Prešova vo všetkých jej krásach a rozmanitostiach.

Po rozprávkach pre deti sa rozhodol zaznamenať aj realitu a pre budúce generácie zanechať podrobný popis udalostí počas jednej z najťažších etáp existencie DJZ. V knihe Listy z divadla, poznámky z divadla zmapoval prešovské divadlo v rokoch 1996-2001, teda v čase, kedy bolo divadlo zlúčené s košickým divadlom a reálne mu hrozil zánik, no napokon sa znovu osamostatnilo a zároveň sa obnovili priestory historickej budovy divadla. Kniha je i akousi kronikou divadelných predstavení a osôb, ktoré v tých rokoch v divadle pôsobili i tých, ktorí sa k situácii v divadle verejne vyjadrovali a samozrejme aj listov, ktoré písal samotný autor do novín, časopisov, divadlám či poslancom a ministrom ako predseda miestneho Závodného výboru Zväzu divadelných odborov.
Magický svet divadelného javiska, hľadiska i zákulisia ho inšpirovali aj k napísaniu Divadelných rozprávok, kde opäť jemu vlastným spôsobom oživuje jednotlivé súčasti divadla ako opona, sedadlá, rekvizity, trón, či parochne a nechá čitateľa spoznať ich vlastný príbeh a vnímať svet ich pohľadom.
Knižne vydal aj Malý slovník slovensko – závadský, mapujúci nárečie rusínskej obce na Spiši a mikropríbehy obyvateľov nemenovanej dediny zachytil v knihe - diári Stručné dejiny našej dediny, kde nás postupne dom po dome zoznamuje s dedinským koloritom a jeho postavičkami, s ich radosťami i trápeniami, dobrými i zlými vlastnosťami, múdrych i nemúdrych, prosto takými, aké môžeme nájsť takmer v každej dedine.
Okrem písania sa intenzívne venuje aj fotografovaniu a v priestoroch Knižnice P. O. Hviezdoslava už usporiadal dve výstavy: (Ne)všedný Prešov, kde prezentoval mesto v nezvyčajných, no mimoriadne príťažlivých záberoch a (Ne)obyčajná záhrada, kde predstavil pôvabný mikrosvet fauny a flóry z vlastnej záhrady.

Tvorba pre deti
Rozprávky z divadla (2018)
Rozprávky môjho mesta (2007)

Iná tvorba
Malý slovník slovensko – závadský (2017)
Stručné dejiny našej dediny (2009, 2017)
Listy z divadla, poznámky z divadla (2015)