*1944, Humenné
Učiteľ, spisovateľ

Mojou snahou bolo tvoriť to, čo som mal sám rád ako čitateľ. Knižka má byť príbehom so zaujímavým dejom, nečakanými zápletkami a štipkou humoru.

Nestor slovenskej sci-fi literatúry pre deti a mládež pochádza z Humenného, detstvo strávil v Michalovciach, no väčšinu svojho života spojil s Prešovom, kam sa s rodičmi presťahovali ešte v roku 1958 a kde po skončení strednej školy vyštudoval dejepis a ruštinu na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ako učiteľ pôsobil prvých sedem rokov v Kluknave, ďalších desať rokov učil v Radaticiach a po krátkom intermezze v Stavoprojekte sa v roku 1981 znovu vrátil k učiteľovaniu, ktorému ostal verný celé štvrťstoročie strávené na troch prešovských základných školách.

Už v chlapčenskom veku ho fascinovali verneovky, neskôr knihy Stanislava Lema, bratov Strugackých, Františka Běhounka či Vladimíra Babulu. A potom prišiel nápad skúsiť napísať vlastnú vedecko-fantastickú poviedku, ktorá mu pod názvom Tri želania vyšla už pred polstoročím v časopise Kamarát. Povzbudený úspechom sa pustil do románu. Inšpirovalo ho k nemu bralo za dedinou, kde vtedy učil a počas vychádzky so žiakmi si všimol v skale dieru. A tak vznikol jeho knižný debut Tajomstvo Dračej steny z roku 1973 o dobrodružstvách troch žiakov základnej školy z Atómovej Lehoty, Fera, Vila a Stana, ktorí objavia v skalách neďaleko ich rodnej obce ukrytú mimozemskú kozmickú loď a s jej pomocou sa dostanú na dve cudzie planéty. Nasledovalo voľné pokračovanie románu s názvom Prekliata planéta, v ktorom chlapci objavia v horách ukryté transportné zariadenie inej mimozemskej civilizácie, čo ich privedie na planétu zničenú ekologickou katastrofou. Prvotinu síce vtedajšia kritika neuznala, no medzi mladými čitateľmi mala taký pozitívny ohlas, že sa spolu s jej voľným pokračovaním dočkala aj filmového spracovania pod názvom Tretí šarkan, ktorý získal niekoľko ocenení doma i v zahraničí. Sci-fi románom ostal Jozef Žarnay verný i v ďalšej tvorbe. V roku 1983 mu vyšiel román Kolumbovia zo základne Ganymedes, v ktorom sa vinou zásahu meteoru, nezobudí dospelá posádka z umelého spánku. Prebudí sa len niekoľko detí, ktoré sú po pristátí na planéte zničenej atómovou vojnou, odkázané len na svoju šikovnosť a spoluprácu. Nasledoval román Časolet, v ktorom hrdinovia príbehu v zápase o ihrisko dostanú nečakaného spojenca, chlapca z iného storočia. Jeho návšteva im umožní dostať sa do minulosti, kde zamotajú život Jurajovi Jánošíkovi, ale i do ďalekej budúcnosti odohrávajúcej sa v 23. storočí. Po dlhšej odmlke sa v roku 2012 znovu prihlásil príbehom plným napätia, záhad a tajomstiev, ktoré zažívajú a odhaľujú mladí vesmírni hrdinovia v neznámom svete mysticky spätom s našou planétou Zem v románe Signály ľadového sveta. Jeho nateraz ostatným literárnym počinom je séria akčných sci-fi príbehov s klasickou detektívnou zápletkou, ktoré v zbierke Vesmírne poviedky spájajú postavy poručíka Rada Torysana a súkromného detektíva Rexa Baxtera.

Svet vedeckej fantastiky mu učaroval nielen umelecky, ale i odborne natoľko, že sa z neho stal zberateľ vzácnych vedecko-fantastických kníh a prvolezec v oblasti historického výskumu tohto žánra na Slovensku. Popri románoch a poviedkach uverejňovaných v domácich mládežníckych časopisoch i zahraničných sci-fi poviedkových antológiách, napísal množstvo odborných článkov z historiografie svetovej aj slovenskej sci-fi, ktoré uverejňoval ako seriály na pokračovanie v časopisoch Zenit pionierov, Zenit a Elektrón, neskôr i v Dotykoch, Slovenských pohľadoch, Krutohlave či časopise Ikarie, z ktorého príspevok vyšiel aj v USA v Science-fiction Studies. Taktiež aktívne spolupracoval s rozhlasom a televíziou, ktorá pripravila inscenácie Tajomstvo Dračej steny i Volanie ľadového sveta. V rozhlasovom archíve sú uložené desiatky jeho poviedok i historiografických pásiem o domácej či svetovej fantastike, portréty svetových autorov vedeckej fantastiky, klasickej dobrodružnej literatúry i svetových autorov detektívky. Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení vrátane čestného titulu SFDr., teda doktora science-fiction od slovenských sci-fi klubov, ako i európskej ceny Sci-fi Euroconu.

O Jozefovi Žarnayovi môžeme bez nadsádzky povedať, že je legendou v oblasti klasického žánru vedeckej fantastiky. Jeho tvorba ovplyvnila celú generáciu čitateľov, ale i budúcich spisovateľov, ktorí s nadšením hltali jeho sci-fi poviedky a jeho meno je už neodmysliteľnou súčasťou literárnych slovníkov, encyklopédií i školských učebných osnov. Oveľa dôležitejší je však fakt, že aj v časoch dokonalej techniky dokážu jeho poviedky a romány osloviť množstvo čitateľov túžiacich v predstavách cestovať po neznámych a tajuplných svetoch.

Tvorba pre deti a mládež

Vesmírne prípady (2015)
Signály ľadového sveta (2012)
Časolet (1990 )
Kolumbovia zo základne Ganymedes (1983)
Prekliata planéta (1977)
Tajomstvo Dračej steny (1973)

Televízna a filmová tvorba
Tretí šarkan (1985)
Volanie ľadového sveta (1983)
Tajomstvo Dračej steny (1980)