*1965, Prešov
Lekárka, spisovateľka

Dnes chápem, že to nie je len umelecký sklon, čo som po starkom zdedila, ale aj spôsob voľby. Vybrať si z dvoch ciest, tú menej prešľapanú. Vybrať si cestu, kde sa ťažko ide, kde sa srdce rozpúšťa ako ľad. Po tejto ceste sa dá kráčať s nádejou, že chodec zmení veci k lepšiemu. Vybrať si cestu, na ktorej chvíľami nemôžete urobiť viac, ako držať chorého a možno priateľa, alebo vlastnú mamu za ruku, hoci túžite mať v ruke meč, ktorým rozbijete uzol choroby a zvíťazíte. Voľba tejto cesty, to je láska, na ktorú nestačíte.

Vnučka spisovateľa Jozefa Horáka a dcéra literárneho vedca vyrastala obklopená knihami, no životom sa rozhodla kráčať v šľapajách svojej mamy lekárky. Vyštudovala Lekársku fakultu na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, kde neskôr absolvovala aj externé doktorandské štúdium. V roku 1989 nastúpila na Anestéziologicko-resuscitačné oddelenie v Nemocnici Jána Adama Reimana v Prešove. Od roku 2007 je prednostkou Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny a zároveň učí na Fakulte zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity. Ako zakladateľka a prezidentka občianskeho združenia Resuscitácia sa angažuje pri zlepšovaní podmienok pacientov na ARO a edukácii laickej verejnosti v oblasti resuscitácie.

Je tiež propagátorkou projektu Záchrany života. Nemá problém na námestí v Prešove, či v inom meste stáť pol dňa pod stanom a školopovinným deťom i verejnosti neúnavne prakticky ukazovať na umelej Anči, ako sa poskytuje umelé dýchanie, či iná život zachraňujúca pomoc.

Literárne gény sa však časom u Ľuby Romanovej predsa len predrali na povrch. A tak od roku 2006 začala uverejňovať prvé príbehy na blogu. A ľudia ich čítali jedným dychom. Možno preto, že neboli vymyslené, ale skutočné. Príbehy, ktoré sa stali počas jej služieb v nemocnici. Ako sama napísala: Pracujem na mieste, kde smrť a život sa veľmi často podobá, kde sa život a smrť proti sebe búria. Na mieste, kde lekár vlastným telom zadržiava povodeň, zvanú umieranie, kde nastavuje krk, um a vlastnú dušu bolesti, hrôze, poníženiu z nefér prehier, akými umieranie môže byť. Môj blog je emocionálna obrana. Obrana proti tomu, že pracujem za podmienok, ktoré sú v nemocniciach na Slovensku neľahké a nedokážem ich zmeniť. Jadro mojej obrany (aj blogu) stojí na tom, že chcem ukázať, že nielen ja, ale aj moji spolupracovníci, moji známi aj mnohí neznámi kolegovia sme ochotní venovať pacientom mnoho psychických síl, vedomostí, prežívať emocionálne aj fyzické stresy, nepohodlie a nedostatok spánku, lebo ich chceme zachrániť.

Keď bol už virtuálny svet príbehom pritesný, presunuli sa do sveta trojrozmerného. V roku 2011 vyšla jej prvá a nateraz aj jediná kniha poviedok z lekárskeho prostredia s názvom Vlasy dupkom, ktorá v roku 2014 vyšla aj v češtine pod názvom Milosrdný spánek – Příběhy z anesteziológie. Najsilnejšou zbraňou 70 príbehov v tejto knihe je ich pravdivosť a fakt, že vychádzajú z reality a zo zážitkov z dlhoročnej lekárskej praxe. Romanová píše ľahko a vecne. A i napriek spoločnej téme všetkých príbehov – osudov ľudí balansujúcich na hranici života a smrti – necítiť v knihe ani zbytočný pátos, ani moralizovanie, či posudzovanie iných. Sú len ľudské a skutočné.

Bonusom je vysvetlenie viacerých pojmov z práce anestéziológov podané nie odborne, ale po lopate, tak aby sme pochopili, čo sa v kritickom stave deje s pacientom. A príbehy sú ako život sám, trpké, smutné, tragické i komické. Pri niektorých mrazí, pri iných sa pousmejete, alebo naplno rozosmejete, pri mnohých si poplačete alebo jednoducho uvedomíte, ako veľa máme, keď sme my a naši blízky zdraví a ako málo stačí, aby sme stratili všetko a ako veľa treba, aby sme sa dokázali vrátiť.

Srdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí alebo odtiaľ pochádzajú.

V máji sa stretneme so spisovateľkou

DOMINIKOU WÜRLL

22. máj 2019 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa, Levočská 1

Vstup voľný.

DOMINIKA WÜRLL - profil

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako Hlavný partner projektu.

Srdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí alebo odtiaľ pochádzajú.

V apríli sa stretneme s učiteľom, zootechnikom a spisovateľom

ŠTEFANOM STAVIARSKYM

24. apríl 2019 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa, Levočská 1

Vstup voľný.

ŠTEFAN STAVIARSKY - profil

*1934, Orkucany
Učiteľ, zootechnik, spisovateľ

Kniha je ako plný voz naložený mnohými historickými udalosťami s množstvom rôznorodých príbehov, v podobe legiend, povestí, rozprávok, skutočných udalostí, postojov ľudí ... všetko, čo sa udialo v minulosti je zaujímavé, pokiaľ sa k tomu zachovali vierohodné údaje.

Štefan Staviarsky je takmer renesančným typom človeka, úspešným v každej oblasti, do ktorej sa pustil. Či už to bola pedagogická činnosť, vedenie štátneho podniku, rozvoj chovu koní, organizovanie parkúrového športu, vodenie psov alebo skúmanie regionálnych dejín.
Jeho rodiskom bol orkucanský Gazdšág, teda areál Štátnej roľníckej školy v Sabinove. Tu s rodičmi i súrodencami vyrastal a počas vojny chodil do ľudovej školy. Po vojne bol žiakom meštianskej školy v Sabinove a strednú školu absolvoval doma na vtedy už Vyššej roľníckej škole. Po nej sa na základe umiestnenky stal inštruktorom pre Jednotné roľnícke družstvá v Banskej Štiavnici. Nasledovala vojenská služba, kde okrem poddôstojníckej školy absolvoval aj kurz pre psovodov a potom bol znovu inštruktorom pre JRD, no tentoraz už na Krajskom národnom výbore v Prešove. Práca ho neveľmi bavila, a tak sa v roku 1957 pustil do diaľkového štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a zároveň nastúpil ako učiteľ na Poľnohospodárskej majstrovskej škole vo Fričovciach. V Nitre sa zoznámil so svojou budúcou kolegyňou a manželkou Máriou, s ktorou vychovali troch synov. Štúdium obaja ukončili v roku 1962, presťahovali sa do Prešova a Štefan začal učiť na Strednej poľnohospodársko-technickej škole v Sabinove. V roku 1974 prijal ponuku byť riaditeľom Plemenárskeho podniku Prešov, kde zotrval až do roku 1990. Po revolúcii sa pustil do podnikania, no po štyroch rokoch sa rozhodol firmu prenechať synom a odísť na dôchodok, aby sa mohol venovať svojim záľubám - záhradke, turistike, chalupe, sučke Dači a samozrejme pátraniu po histórii miest spätých s jeho životom. A tu začína aj jeho publicistická a spisovateľská činnosť.
Prešovčania i Sabinovčania poznajú jeho meno z takmer tisícky článkov s prevažne historickou tematikou, ktoré publikoval v regionálnych novinách: Korzár, Večerník, Veľkošarišan i Spravodajca mesta Sabinov. Odkrývanie dejín, skladanie mozaík z informácií, legiend, povestí i spomienok si časom vyžiadali širší priestor, a tak v roku 2010 vznikol jeho knižný debut Gazdašág, v ktorom pri príležitosti storočnice poľnohospodárskej školy v Sabinove zachytil významné okamihy školy i svojho rodiska. O rok neskôr, keď si slávny, no už zaniknutý prešovský Štátny žrebčinec, neskôr súčasť Plemenárskeho podniku v Prešove, pripomínal 150. a žrebčinec vo Veľkom Šariši 40. výročie, vyšla jedinečná kniha o koňoch a koňaroch s príznačným názvom Kone naše. V tretej knihe Fričovce zúročil spomienky, ktoré ho k tejto dedine pod Braniskom viazali nielen z čias, kedy tu spolu s manželkou učili, ale i neskôr, keď si tu už ako dôchodcovia prerobili dom na chatu. Bolo len otázkou času, kedy napíše aj o Prešove. V roku 2013 vyšla kniha Prešov v plášti pamäti mapujúca nie základné dejinné udalosti mesta, ale hlavne jeho málo známe zákutia, akými sú Kozia, Kráľová či Holá hora, Bania Lúka, Zabíjaná, Kúty, Surdok, Išľa ai. Osemdesiatku oslávil publikáciou Orkucany, v ktorej sa opäť vrátil do svojho detstva a mladosti, aby tak vyjadril vďaku svojim krajanom z dnes už zaniknutej obce. Vo svojich spomienkach neobišiel ani Sabinov, a tak v roku 2016 vznikla kniha Sabinovské šance a zabudnuté tajomstvá. V nej odhaľuje okrem pôvodu nevšedných názvov tunajších častí: Begalka, Telek, Čiktov či Šanec aj históriu okolitých obcí: Drienice, Pečovskej Novej Vsi, Olejníkova, Majdanu či Čergova. Nateraz ostatná kniha Štefana Staviarskeho Voz plný histórie a príbehov má širší záber, nevenuje sa jednému konkrétnemu miestu, ale ponúka 80 epizód z oblasti celého východného Slovenska. Dočítate sa v nej o legendárnej Sabine, soche Herkula v Snine, tajomstvách domu na Hlavnej 88 v Prešove, Ličartovciach a bohyni Vesne, Myšej hôrke v Spišskom Štvrtku a mnohých iných,.

Tvorba

Voz plný histórie a príbehov (2018)
Sabinovské šance a zabudnuté tajomstvá (2016)
Orkucany (2014)
Prešov v plášti pamäti (2013)
Fričovce (2012)
Kone naše ... (2011)
Gazdašág (2010)

Srdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí alebo odtiaľ pochádzajú.

Vo februári sa stretneme s učiteľom a spisovateľom

JOZEFOM ŽARNAYOM

27. február 2019 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa, Levočská 1

Vstup voľný.

JOZEF ŽARNAY - profil