Profesionálny rozprávač príbehov
(*1974, Brno)

Rozprávač je ako rybár v loďke. V mori príbehov hľadá také, ktoré nútia k zamysleniu. Naučí vás nahodiť udicu a uloviť príbeh, ktorý berie dych, otvára srdce a prináša zmenu. Z príbehov sa skladá náš život. Žijeme príbehy, myslíme v príbehoch, učíme sa s príbehmi, snívame ich, túžime po nich, hľadáme v nich svoje miesto, vidíme v nich druhých.

Vyučený nástrojár, bol najprv učiteľom výtvarnej na Základnej umeleckej škole a neskôr na Janáčkovej akadémii muzických umení v Brne vyštudoval dramatickú výchovu. Tú potom vyučoval na súkromnej škole v Brne, viedol školský divadelný súbor, realizoval výučbové programy o dramatickom umení pre základné i stredné školy a lektoroval kurzy pre pedagógov i manažérov v Akademickom centre osobnostného rozvoja na Masarykovej univerzite v Brne.

Profesionálnemu rozprávaniu živých príbehov sa venuje už 18 rokov. Inšpirovali ho k tomu zážitky s babičkou, ktorá jemu a jeho bratovi rozprávala príbehy pred spaním a neskôr zadanie počas vysokej školy pripraviť si autorské javiskové rozprávanie. Po niekoľkých rokoch definitívne opustil divadlo a podniká už len výlety do príbehov. Zaoberá sa hľadaním paralel medzi stavbou, prevedením i účinkom dramatického diela a vzdelávacím procesom, pričom zároveň objavuje pre seba i pre iných princípy a možnosti rozprávačského umenia.

V súčasnosti usporadúva vzdelávacie akcie a umelecké vystúpenia pre firmy, školy, knižnice, divadlá, vedcov a širokú verejnosť. Pracuje s rodičmi, učiteľmi, knihovníkmi, ale i s farármi či psychológmi. Pomáha im, aby sa vo svojej práci prostredníctvom rozprávania príbehov naučili budovať vzťahy na rôznych úrovniach. Všetky kurzy sú koncipované ako praktické, bez nutnosti umeleckého nadania či rétorických schopností. Začínajú vysvetlením základných pojmov, pokračujú fyzickými a mentálnymi cvičeniami k vlastnej skúsenosti so živým rozprávaním. Základným princípom kurzov je rešpekt a vzájomná podpora všetkých zúčastnených.

Príbeh je niečo, čomu rozumieme naprieč profesiami, veku a skúsenostiam, no je potrebné, aby si rozprávač uvedomil, akým jazykom bude hovoriť, kto mu sedí oproti a aké obrázky je schopný si predstaviť, pretože rozprávanie je vlastne zdieľanie obrazov. Živé rozprávanie dokáže premeniť príbeh na farebné, voňavé a zvučné obrazy, v ktorých sa poslucháč stáva divákom, prežíva, zabáva sa, poznáva, premýšľa a učí sa. Desať minút alebo dve hodiny. Záleží na tom komu, prečo a kde je rozprávaný.

Svoje aj cudzie príbehy, skutočné, vymyslené aj tie, čo sa ešte nestali rozpráva najradšej dospelým, rád sa plaví na lodi, díva sa do ohňa, obýva vnútorné svety, stavia a neustále prestavuje svoju citadelu, je syr a pije čaj.