Ivana GIBOVÁ (*1985, Prešov)
redaktorka a spisovateľka

Ťažko povedať, či by som bola k svojej tvorbe menej kritická, ak by som neštudovala literárnu vedu. Myslím si, že schopnosť sebareflexie pri písaní, a aj určité pochybnosti o vlastnej tvorbe sú vo všeobecnosti pomerne dôležité a v mojom prípade kritickosť k vlastným textom nemá priamu súvislosť s tým, čo som študovala, ale skôr s mojim prirodzeným „nastavením“.

Originálna mladá spisovateľka z Prešova sa do kníh zamilovala už ako trojročná a doteraz ju to neprešlo. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde sa neskôr ako doktorandka venovala teórii a dejinám literatúry, hlavne súčasnej slovenskej literatúre a postmodernej próze. V tomto duchu začala písať aj vlastné umelecké texty. Prvé poviedky publikované v časopisoch Romboid, RAK a Enter jej vyniesli nominácie v literárnych súťažiach Poviedka, Akademický Prešov či Poetická Ľubovňa. Žije striedavo v Malage a Bratislave, kde pracuje vo vydavateľstve Marenčin PT.

Knižne debutovala v roku 2013 zbierkou 28 krátkych próz Usadenina. Za tieto krátke nevážne príbehy o defektoch, cestách, knihách a ľuďoch, úsilí a zlyhávaní, citoch a znecitlivení, chybách v systéme, o tom, čo sa deje v hlavách a posteliach nadpriemerných mužov a priemerných žien, o tom ako sa veci, ktoré zažívame v nás usadzujú a zanechávajú vnútorné značky, a hlavne o tom, že láska je možná, aj keď je nemožná, že absurdné je normálne, že milovať sa dá aj s literárnymi postavami a žiť sa dá aj v texte, získala cenu Debut 2011. Ľuboš Svetoň o jej debute napísal, že: Má v sebe slobodovské sebaspytovanie, nutkavosť poetického vyjadrenia, postmodernú nejednoznačnosť i ženské hľadanie po naplnení.

Väčšina jej poviedok vznikla tak, že z mimovoľne započutých slov a viet, videných i zažitých situácií vymyslela príbeh. Inšpiruje ju mnoho vecí, no asi najviac kaviarenské prostredie, kam chodí písať a kde vznikla prakticky celá nasledujúca novela Bordeline o hraničnej poruche a bezhraničných pokusoch o nápravu, o lámaní ľadov, stereotypov či chleba, ktorú sa pokúsila oslobodiť od zbytočných ornamentov, konštrukcií, fabulácií a vytváraní textovej hry. Uvedená novela sa stala aj predlohou rovnomennej inscenácie divadla Stoka.

Jej nateraz ostatná próza barbora, boch & katarzia sa dostala do finále prestížnej súťaže Anasoft Litera, napriek tomu, že pri nej úplne uletela, odtrhla sa od všetkého, čo vie o literárnej vede a bola presvedčená, že určite nemá šancu. No tento mnohovrstvový romanticko-eklekticko-pankáčsky príbeh rozprávaný z niekoľkých perspektív o tom, ako Barbora hľadá peknotu, počúva operné árie a chce zažiť katarziu, i o tom, ako Sylvia žije v zdanlivej morálnej špine a má veľké srdiečko a bielu pečeň či o tom, ako sú tu aj iní ľudia a láska a ešte asi aj boch?, je bravúrne jazykovo vystavaný. Gibovej rozprávačský talent, zmysel pre sarkazmus i cit pre jazyk jej právom vyniesli nomináciu na cenu Anasoft litera a kniha vyšla aj v českom jazyku. Jej prózy boli zaradené i do výberov tvorby slovenských autorov, ktoré vyšli v nemčine Die schöne, kalte Freiheit. 14 Autorinnen aus der Slowakei (2013) aj hindčine New Slovak Literature (2016).

Tvorba:

barbora, boch & katarzia (2016, v češtine 2018)
Bordeline (2014)
Usadenina (2013)