Peter JUŠČÁK (*1953, Prešov Solivar)
prozaik a publicista

Spisovateľ píše do duše svojho čitateľa. Ak mu dokáže rozumieť veľa čitateľov, môže aj literatúra prispieť k istej katarzii. Bez dobrého čitateľa je aj najlepší spisovateľ len obyčajným pisárom.

Životná cesta ho spočiatku viedla iným ako literárnym smerom. Vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline a po jej absolvovaní bol stavbyvedúcim na stavbách v Čechách i na Slovensku. Obrat nastal v roku 1986, kedy začal pôsobiť ako redaktor publicistiky v Československom rozhlase v Košiciach a vydal svoju prvú knihu. Po roku 1990 pracoval ako redaktor pre viaceré noviny, najprv pre Literárny týždenník, neskôr Smena a Sme, potom Kultúrny život a napokon sa vrátil do rozhlasu. Nezanevrel ani na svoje pôvodné povolanie a pomedzi prácu pre média sa venoval aj technickému inžinieringu vo vlastnej firme. Ako novinár sa v reportážach venoval spoločenským a sociálnym témam. Okrem toho písal stĺpčeky, poznámky, fejtóny, súdničky. Ostatné roky bol riaditeľom sekcie dokumentácie i hovorcom Ústavu Pamäti národa a zároveň šéfredaktorom rovnomenného časopisu, no od minulého roku je v slobodnom povolaní a stále píše pre denník Sme.

Od roku 2007 je predsedom Obce spisovateľov Slovenska. Dlhodobo sa venoval problematike zavlečených občanov do sovietskych pracovných táborov GULAG. Okrem námetu na film Môj otec GULAG, pripravil aj audiovizuálne prezentácie na tému deportovaných občanov do ZSSR a prednáša o tom na školách po celom Slovensku.

Ako autor sa podpísal pod viacero filmových scenárov, rozhlasových hier a fíčrov, dokumentárnych próz, poviedkových kníh i románov. Debutoval zbierkou poviedok Komu ujde vlak, za ktorú získal Kraskovu cenu. Nasledovala humorne ladená románová novela V očiach soľ, kde zobrazil aj prešovsko-solivarské reálie v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Po niekoľkoročnej odmlke vydal knihu cestopisných poviedok z európskych krajín Milovanie so sochou Miriam, s reportážnym úvodom ku každej z nich. Nasledoval román Som ťukot, v ktorom s príznačnou sebairóniou a briskným sarkazmom zaznamenáva vzrušujúci príbeh novinára a udalosti po roku 1989, ktoré menili nielen ľudí a ich postoje, ale najmä hodnoty a vnímanie okolitého sveta. V zbierke krátkych próz úvahového charakteru Návod na použitie zvyšnej časti života reagoval na súčasnú beznázorovú a ľahko ovplyvniteľnú konzumnú spoločnosť.

Z dokumentárnej faktografickej knihy Odvlečení o osudoch občanov Československa, deportovaných po vojne často úplne náhodne bez riadneho súdu do sovietskych pracovných táborov GULAG, vzišiel námet na jeho úspešný mnohovrstvový román ... a nezabudni na labute!, nominovaný na cenu Anasoft litera, ocenený Obcou spisovateľov Slovenska i Asociáciou organizácii spisovateľov Slovenska a preložený do češtiny i maďarčiny. Ťaživú a nesmierne náročnú tému umocňuje fakt, že hlavná odvlečená postava je žena, jedna z dvoch, o ktorých sa vie, že v lágri aj porodili. Vznikol tak nielen príbeh o veľkej nespravodlivosti, ale i o túžbe po dobrých vzťahoch, rodine, o hľadaní hodnôt, ktoré človeka držia nad vodou aj v gulagu, a najmä príbeh, v ktorom na pozadí historickej tragédie postupne vyhasína jedna láska a zároveň vzniká iná. Zo svojich pobytov v Kosove čerpal v najnovšom románe Balkán blues zachytávajúcom dramatický príbeh z čias balkánskych vojen, v ktorom populárny herec stojac tvárou v tvár vojnovému násiliu prehodnocuje svoj život a hodnoty.

TVORBA

Próza
Balkan blues (2018)
...a nezabudni na labute! (2014)
Návod na použitie zvyšnej časti života (2005)
Som Ťukot (1998)
Milovanie so sochou Miriam (1996)
V očiach soľ (1989)
Komu ujde vlak (1986)

Literatúra faktu
Odvlečení (2001, 2011)
Michal Kováč a jeho bremeno (2003)