Spisovateľ, moderátor a glosátor literatúry
(*1970, Bratislava)

Stále sa čudujem, ako sa čítanie môže stať pre niekoho profesiou. Ja som vlastne chcel iba maličkosť - mať všetky tie knihy doma. Sekundárnym potešením z čítania bolo, že som o tom mohol porozprávať ostatným. Najskôr kamarátom, v študentskom rozhlase, v rádiu Twist a momentálne v Slovenskom rozhlase.

Vášnivý knihomoľ a propagátor literatúry vyštudoval ruštinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, vďaka čomu sa niekoľko rokov živil ako lektor angličtiny. Od roku 1993 však pôsobí v rôznych slovenských médiách – RTVS, Twist, Viva, kde pripravuje rôzne literárne relácie (Literárna revue, Litera, Literárne oko, Moja NAJ kniha). Popritom moderuje a organizuje rôzne literárne večierky, čítačky a podujatia spojené s prezentáciou kníh a literatúry. Neostal len pri čítaní, autorsky pripravil knihu parodických kuchárskych receptov a spolupracoval na sérií paródií na detektívne seriály.

Rota pomalého nasadenia (2006, s Petrom Krištúfkom)	Slepačie polievky pre otr(h)lých (1996) kniha parodických kuchárskych receptov

Tvorba:

Hudobná skupina
(*1999, Prešov)

Prešovská hudobná skupina hrá autorské piesne Slavomíra Gibartiho inšpirované slovenským folklórom s prvkami folku, rocku, a vplyvov world music. Slušné vokály a pôsobivé melódie evokujú odozvu u akéhokoľvek publika. Hrdza koncertuje hlavne na Slovensku, ale je častým hosťom festivalov v Česku a Poľsku. Navštívila aj Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Slovinsko.
Hrdza vznikla v Prešove v roku 1999 stretnutím Slavomíra Gibartiho a Jaroslavy Sisákovej pri opekaní slaniny a postupne k nim pribudli ďalší členovia. Spočiatku vystupovali pod názvom Gibarti a spol., no v marci 2001 sa premenovali na Hrdzu podľa vtedajšej Jarkinej farby vlasov. V nasledujúcom roku im vyšiel debutový album Muzička a hneď o nich písali, že je tu kapela s vlastným názorom, jednoznačne vychádzajúca z ľudovej melodiky; skupina, v ktorej sa talent spája s perfekcionizmom. Vzápätí speváčka Jarka z kapely odchádza a na jej miesto nastúpila Veronika Rabadová. Skupine sa začalo dariť, stala sa miláčikom festivalov a získala vyše 20 ocenení na súťažiach doma i v Českej republike. Druhý album Pod božími oknami vyšiel v roku 2006 a bol oslavovaný kritikmi i verejnosťou ako špička žánru world music na Slovensku. Ich singel Na horách býva sa v lete dostal do prvej tridsiatky hranosti v slovenských rádiách. V roku 2008 sa Hrdza pridáva s piesňou Keď som išiel k rôznym interpretom na albume Jarove pesničky (pocta Jarovi Filipovi). Koncom novembra 2009 vydáva skupina tretí album Hajnajnanyja. V nasledujúcom roku Hrdza s piesňou Taká sa mi páči vyhrala národné kolo Eurosong 2010 do súťaže Eurovision Song Contest 2010, neskôr však bola diskvalifikovaná. Koncom roka 2015 opustila Veronika kapelu a nahradila ju Susanna Jara z Poľska v alternácii s Julkou Smolkovou a Veronikou Husovskou. Výberový album Hrdzavá osemnástka s osemnástimi hitmi vyšiel v roku 2016, kedy sa skupina úspešne prebojovala až do finále súťaže Česko Slovensko má talent. V decembri 2017 vydali singel Žehnaj dieťa aj s videoklipom, z pripravovaného nového albumu.

Hrdzavá osemnástka (2016)	Hajnajnanyja (2009)	Pod božími oknami (2006)
Žehnaj dieťa Vianočný singel (2017)	Muzička (2002)

 Z Youtube vyberáme:

Taká sa mi páči
https://www.youtube.com/watch?v=7GVGONSIobI

Košieľočka
https://www.youtube.com/watch?v=muFq0M1lp1A

Mám ja orech
https://www.youtube.com/watch?v=gaHWrWLskfc

Žehnaj dieťa
https://www.youtube.com/watch?v=Pu1v9tqRFK4

Chodila dievčina
https://www.youtube.com/watch?v=QPT_1Ec82nM&list=PLkOO3yapXjliRuT8ycLFFcq8Wjois5D1K

Na horách býva
https://www.youtube.com/watch?v=UDvEc2e6esc&index=4&list=PLkOO3yapXjliRuT8ycLFFcq8Wjois5D1K

Učiteľ, básnik
(*1967, Levoča)

Dobrá báseň by mala byť potešením i darom, ktorý sa môže dotknúť detskej duše. Obrazotvornosť je tým najkrajším, čo môže poézia ponúknuť.

Autor poézie pre deti a mládež bol odmala knihomoľom a dlho nevedel, čím chce byť. Až keď po maturite zbíjal palety, uvedomil si, že mu chýba atmosféra školy a chce sa tam vrátiť. A tak jeho kroky viedli na Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove, kde vyštudoval učiteľstvo a už vyše 20 rokov je riaditeľom Základnej školy v Bertotovciach. Nakoľko ide o malotriednu školu, popri riaditeľovaní aj aktívne učí a pre svoje básne má tak poruke nielen neutíchajúci zdroj inšpirácie, ale i skvelú spätnú väzbu. Pre deti v bertotovskej škole vydáva štvrťročne časopis Bertík. Je členom Klubu literárne tvorivých učiteľov pri Metodicko-pedagogickom centre v Prešove a autorom pracovného zošitu Abeceda z vreca von!, kde je každé písmeno predstavené vtipnou a detsky prívetivou krátkou básničkou, čo pomáha prvákom pri poznávaní a osvojovaní jednotlivých písmen a druhákom slúži pri ich opakovaní a precvičovaní. Okrem sprievodcu svetom abecedy mu dosiaľ vyšli 4 knihy a trochu fušuje aj do hudobných textov. Prešovská kapela PEHA nahrala text Neúplná a Čakám na dobrú správu interpretuje slovenský Armstrong Peter Ondria.
Nateraz ostatná zbierka básní Bola raz jedna láska je v slovenskej poézii priekopnícka a netradičná. Veď knihu výlučne o láske, tej nekonečnej téme, pre deti dosiaľ nik v takomto rozsahu nespracoval. Navyše je to pohľad citlivý, nevtieravý, chápavý, so zmyslom pre humor a dokonalou hrou so slovami. Nevyhýba sa ani vážnejším, či melancholickejším polohám a so zmysluplnou a vynaliezavou pointou sa dotýka ľudí, vecí, životných okamihov, hodnôt aj prírody.

Bola raz jedna láska (2015)	Abeceda z vreca von! (2014)	Basta fidli (2010)
Kamienky pri ceste (2007)	Kniha na vydaj (2000)

Texty piesní:

Neúplná (PEHA, 2012)
https://www.youtube.com/watch?v=AMaNKv5-uUY

Detská pedagogička, popularizátorka výtvarného umenia
(*1974, Čadca)

Rodáčka z Čadce žije a pracuje v Bratislave. Už ako študentku ju zaujímali možnosti, ako sprístupniť deťom výtvarné umenie a tomu sa venuje dodnes. Pracovala a stále spolupracuje ako dramaturgička a scenáristka projektov v Bibiane, bola galerijnou pedagogičkou v SNG a Múzeu dizajnu, teraz vedie tvorivé dielne o výtvarnom umení pre deti v rôznych inštitúciách. Svoje nápady publikuje v časopisoch.
Rada tvorí, píše a kreslí. V spolupráci so spisovateľkou Andreou Gregušovou vydala sympatickú knihu, v ktorej sa deti zoznámia s obrazmi slávnych slovenských maliarov. Naučia sa, ktoré výtvarné techniky používali a uvidia, aké zázraky s nimi dosiahli. Obrazy sú doplnené o veršíky, ktoré opisujú obraz alebo vysvetľujú ako vznikol. Kniha deti cez hravé úlohy do obrazov doslova vťahuje, dá sa do nej aj kresliť či písať, vytvárať si tak vlastné svojrázne umelecké dielo. Autorky otvárajú deťom oči a ukazujú, čo všetko sa dá pri komunikácii s umením zistiť. Knižka je plná podnetov, ale aj slov, s ktorými sa čitatelia asi stretnú po prvý raz, no tiež patria k umeniu. V závere nájdu čitatelia aj slovník, ktorý tieto výrazy vysvetľuje.

Tvorba pre deti
Ako maliari vidia svet (2017, s Andreu Gregušovou)

Spisovateľka, výtvarníčka, bibliografka
(*1971, Bojnice)

Mám slabosť pre slabých, pre deti, pre zvieratá. Nikde nie je viac násilia ako v rodinách a nejde o spôsob. Píšem, aby to bavilo predovšetkým mňa a ja som náročný čitateľ. Zachytávam špinky, čo vyplávajú na hladinu, naoko nepodstatné zvyšky toho veľkého na dne.

Rodáčka z Bojníc vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi a popritom sa venuje maľovaniu skleneného art-deca a dekorovaniu keramiky. Ilustrovala si aj svoju prvú knihu, ktorú napísala ako osemročná. Na knižný debut si však počkala ešte tri desaťročia, no oplatilo sa.
Do literatúry vstúpila poviedkami pre dospelých a deti, ktoré sa dostali do výberového zborníka Poviedka (2006) a antológie Všetky pekné baby sú blondínky (2010). Jej samostatná prvotina vyšla vo vydavateľstve inaque.sk a ozaj bola inaká, tak ako i jej ďalšie diela. Od počiatku sa jej tvorba vyznačuje pozoruhodným, originálnym rukopisom a rovnako objavnými štýlotvornými postupmi. Vie vynikajúco odpozorovať medziľudské vzťahy a v správnom pomere vyvážiť veci smiešne s vecami smrteľne vážnymi. So zmyslom pre detail i absurdno sleduje vo svojich poviedkach prehliadané ľudské chyby, deviácie a obsesie. Väčšina príbehov sa odohráva v priestore rodiny a vzájomných vzťahov, pričom dôležitú úlohu zohráva motív náhody či osudovosti. V tom bizarnom panoptiku a smutnosmiešnom dianí medzi mužmi, ženami, deťmi i zvieratami však zdôrazňuje ľudskú krehkosť, zraniteľnosť a často až fatálnu predurčenosť ľudských životov. Devízou jej poviedok, ktoré sú civilnou výstrahou pred úbytkom ľudskej citlivosti, empatie a spolupatričnosti, je premyslená a originálna pointa. Popri poviedkach, za ktoré získala i ocenenie Anasoft Litera, sa venuje aj písaniu próz pre deti. Vďaka nej sa napríklad detský seriál Websterovci ocitol aj v knižnej podobe.

Tri smrtky sa plavia (2018)	Muž z jamy a deti z lásky (2017)	Slobodu bažantom (2015)
Moje more (2012)	Vedľajšie účinky drobných hlodavcov (2011)	Websterovci (spoluautorka Katarína Kerekesová 2017)