Dado NAGY (*1970, Bratislava)
moderátor, glosátor literatúry a spisovateľ

Stále sa čudujem, ako sa čítanie môže stať pre niekoho profesiou. Ja som vlastne chcel iba maličkosť - mať všetky tie knihy doma. Sekundárnym potešením z čítania bolo, že som o tom mohol porozprávať ostatným.

Vášnivý knihomoľ a propagátor literatúry vyštudoval ruštinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, vďaka čomu sa niekoľko rokov živil aj ako lektor angličtiny. K jeho nevšednému povolaniu ho priviedla náhoda. Počas štúdia na vysokej škole s kamarátom pripravoval a vysielal v internátnom rozhlasovom štúdiu vlastný zábavný program, ktorý však po čase zakázali, a tak ho nahradili čítaním úryvkov z kníh. Nasledoval konkurz do rádia Twist, kde od roku 1993 s malými prestávkami takmer trinásť rokov moderoval Literárnu revue. Táto dnes už kultová relácia si získala taký ohlas, že po zániku rádia Twist jej našiel nový priestor v RTVS a naďalej ju tu uvádza každú druhú sobotu. Literatúre sa venuje aj v rádiu Viva, kde pripravuje rubriku Kniha na každý deň a spolupracoval aj na viacerých televíznych projektoch (Litera, Literárne oko, Moja NAJ kniha). Popritom organizuje a moderuje rôzne literárne večierky, verejné čítania a podujatia spojené s prezentáciou kníh a literatúry, vrátane literárneho festivalu Prešov číta rád, ktorého súčasťou je už viac ako desať rokov. A neostal len pri čítaní kníh. Autorsky pripravil knihu parodických kuchárskych receptov a participoval na vzniku série paródií na detektívne seriály.

TVORBA:
Rota pomalého nasadenia (2006, s Petrom Krištúfkom)
Slepačie polievky pre otr(h)lých (1996)– kniha parodických kuchárskych receptov

Zuzana BELKOVÁ (*1974, Nové Zámky)
redaktorka, moderátorka, dramaturgička

Som veľmi emotívny čitateľský typ. Knihu čítam aj v prípade, že odkazuje na nejaký môj psychický stav alebo problém, ktorý práve riešim vo svojom živote. Čiže aj napriek intelektu alebo odbornému vzdelaniu ešte stále dokážem oceniť aj emócie. Na druhej strane, ak má text nedostatky, nudí ma – logickými kotrmelcami, škrípajúcou syntaxou alebo opakovaním motívov.

Literatúra jej učarovala natoľko, že sa jej rozhodla venovať profesionálne, no nie ako spisovateľka, ani ako literárna vedkyňa, či učiteľka, ale ako jej propagátorka. Vyštudovala slovenský jazyka a literatúru v kombinácii s estetikou na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako dramaturgička, redaktorka a moderátorka Slovenského rozhlasu v Bratislave, kde je v súčasnosti vedúcou odboru literárno-dramatickej výroby a venuje sa príprave relácií s tematikou literatúry a umenia. Pre rádio Devín pripravuje vo forme verejného čitateľského denníka pravidelnú týždennú reláciu o kvalitnej literatúre a knižných novinkách Literárny zápisník. Pre rádio Regina vymyslela literárny projekt Klub knihomoľov, ktorý moderuje a prináša v ňom do rozhlasu kúsok z atmosféry privátnych rozhovorov o knižkách s knižnou editorkou Zuzanou Šeršeňovou a kníhkupcom i literárnym kritikom Viktorom Suchým. Reláciu však obohacuje aj ďalšími hosťami a počas týchto diskusných stretnutí sa vedia pri rozprávaní o knihách aj zasmiať alebo pohádať. Pri posudzovaní obsahu knižiek je veľmi vecná, triezva a realistická. Participuje aj na súťaží Anasoft Litera ako porotkyňa. Publikuje recenzie a eseje, no špecializuje sa aj na verejné prezentácie kníh počas knižných veľtrhov či v rámci knižničných literárnych podujatí, besied a festivalov v knižniciach.

Radoslav REPICKÝ (*1984, Michalovce)
výtvarník, ilustrátor

Najradšej mám akčné a dobrodružné komiksy. Rád ich tvorím pre deti. Zväčša obsahujú vysmiate príšerky so zubami. Sú strašidelné, ale zároveň pokojné a usmievavé. Nie hororové či zákerné. A deťom sa páčia, keďže s „bubákmi“ sa spájajú ich spomienky z prvých rokov života.

Absolvoval Fakultu umení na Technickej univerzite v Košiciach v ateliéri prof. Rudolfa Sikoru. V Košiciach ostal aj pracovať ako slobodný umelec a pedagóg na Škole úžitkového výtvarníctva. Je absolventom tejto školy v rámci špecializácie ateliéru reklamnej grafiky akad. mal. A. Bugana. Patrí k pravidelne vystavujúcim východoslovenským výtvarníkom. Okrem grafiky sa venuje aj nástenným maľbám, plátnam, šitým objektom, karikatúram, komiksom a ilustráciám. Jeho diela charakterizuje pozitívna nálada - láska, priatelia, slnko i radosť.

Vystavoval v Nemecku, Rakúsku, Francúzku, Maďarsku, Belgicku a v Českej republike. Participoval na rôznych projektoch počas EHMK 2013. Jeho rukopis nesie fasáda budovy na Brigádnickej ulici. Od roku 2012 spolupracuje s Mariánom Čekovským v rámci talkshow Čekypoint. V rámci mimo-umeleckých, či hraničných produkcií sa podieľal na knihe komiksu Comic&Manga Book 3, 4 a 5. Živý kontakt s populárnou kultúrou dokazuje spoluprácou na videoklipoch, účasťou na multimediálnom festivale Barbakan, ilustračnými príspevkami v magazínoch a napokon účasťou na street-artových, či multižánrových festivaloch a podujatiach napr. „exhibition battle“, t.j. zvláštny druh happeningu, v ktorom diváci hodnotia a určujú „ďalší osud“ ilustrátorov konfrontujúcich sa medzi sebou priamo na ulici. Zatiaľ ostatnú samostatnú autorskú výstavu mal v máji 2019 v Košiciach.

Je autorom ilustrácií debutovej knihy Miroslavy Grajciarovej Slony kapitána MiGranta, ktorý je podobenstvom situácie mnohých osamelých detí putujúcich bez ochrany rodičov z krajín tretieho sveta do Európy a knihy Príšeráci od Marky Staviarskej.

Ilustračná tvorba:

Slony kapitána MiGranta (Miroslava Grajciarová, 2018)
Príšeráci (Marka Staviarska. 2017)

Srdečne Vás pozývame na tretie Piknikové čítanie, ktoré sa od roku 2017 pomaly stáva tradičnou súčaťou nášho festivalu Prešov číta rád. Aj keď nám vlani čítacie pikniky trochu kazilo počasie, aj tak ste sa zapojili, dokonca až v Bostone v USA. Aj preto opäť zapájame nielen naše mesto, ale celý svet, lebo veď my sme všade (namiesto my si doplňte, čo sa Vám hodí: Prešovčania, Šarišania, Východniari, Slováci...).

Termín:
25. september až 27. september 2019

Kto sa môže zapojiť?
Hocikto. Môže to byť triedny kolektív, ale aj dvojica priateľov, priateliek, frajerov, manželov, súrodencov, kamošiek... Podmienkou sú minimálne dvaja ľudia a hocikoľko (teda aj nula) zvierat.

Ako má piknik prebiehať?
Vyberiete si deň (stredu, štvrtok alebo piatok), aj keď piknik si môžete pokojne zopakovať aj každý deň.
Vezmete si knihu/knihy, deku a nejaké občerstvenie. (deka nie je podmienkou, ale predsa len, na zemi sa lepšie sedí na nej.) A foťák. Stačí v mobile samozrejme.
Nájdete si miesto niekde vonku. (Môže to byť niečo, čo je blízko - trebárs školský dvor, dvor medzi blokmi, park a podobne alebo môžete vybehnúť niekam, kde to je pekné, zaujímavé, nezvyčajné - trebárs do lesa medzi srnky).

Čo potom, keď máme splnené všetky predchádzajúce body?
Nuž, začína Piknikové čítanie. Máte knihu a občerstvenie, môžete ležať, sedieť alebo sa len tak povaľovať a pritom čítať. No a pritom by ste sa mali aj odfotiť.

Čo s fotkami z Piknikového čítania?
Aby sme Vám uverili a aby sme Vás mohli zaznačiť do našej piknikovo-čítacej mapy, potrebujeme, aby ste nám svoje fotky poslali na e-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Do predmetu, prosím uveďte hashtag #piknikovecitanie. Ak fičíte na Instagrame, môžete svoju fotku rovno zverejniť aj tam, ale s dvoma hashtagmi: #presovcitarad a #piknikovecitanie. Tie značky sú pre nás veľmi dôležité, podľa nich si Vás ľahšie nájdeme.

Piknikovú mapu uverejníme po zozbieraní Vašich fotografií.

Bude nejaká odmena?
Áno bude. Pre každú skupinu (rozumej aj dvojicu), od ktorej dostaneme piknikovú fotku alebo video, máme pripravený sympatický jesenný darček.

Je niečo stále nejasné?
Pýtajte sa cez e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo cez naše konto na Facebooku.

Tešíme sa na Vaše fotky a zážitky.
#presovcitarad
#piknikovecitanie

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako Hlavný partner projektu.

Ondrej SOKOL (*1980, Trenčín)
Šofér autobusu, spisovateľ

Človek napíše jednu blbú knihu a hneď je za spisovateľa. Skúšam teraz napísať ešte jednu, pretože aj tak nemám veľmi na výber. Ak sa uchytí, možno napíšem ešte jednu. Ak sa aj tá uchytí, možno budem ochotný uvažovať nad označením spisovateľ.

Pôvodne sa chcel stať prekladateľom, a tak po strednej škole začal študovať nemčinu a angličtinu so zameraním na tlmočníctvo a prekladateľstvo na Filologickej fakulte Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici. Doštudovať nestihol, lebo fakultu zrušili a on sa rozhodol nepokračovať v štúdiu, ale ísť za svojim detským snom – voziť ľudí v autobuse. Nastúpil do Dopravného podniku v Bratislave a po štyroch mesiacoch našiel na pracovnom portáli inzerát, ktorý mu zmenil život. Odpovedal na ponuku robiť šoféra v Nórsku, absolvoval intenzívny šesťtýždňový jazykový kurz a vybral sa do mestečka Stavanger, odkiaľ ho po pár mesiacoch poslali do meste Hønefoss, kde strávil niekoľko rokov. S autobusom prešiel takmer celé Nórsko, no vyskúšal si aj cesty v Nemecku a Rakúsku, no napokon sa znovu vrátil na sever Nórska, kde z mestskej dopravy presedlal na zájazdové autobusy a exkurzie. Práca v turistickej doprave mu vyhovuje aj ako spisovateľovi. Kým sa výletníci ponevierajú povonku a obzerajú si pamiatky, on môže pokojne písať knihu priamo na palubnej doske vozidla.

Jeho literárna kariéra sa začala pomerne nevinne, písať začal už na strednej škole, no vtedy to nikto nečítal. Potom prišli príspevky do internetových diskusií a napokon blog o jeho skúsenostiach z nórskych ciest, ktorý ho takmer okamžite vyniesol medzi najobľúbenejších autorov na portáli Dailymale.sk a s každým ďalším príspevkom narastal tlak, aby texty vydal knižne. Tak sa spoznal aj s Petrom Fašungom, ktorý mu pomohol s jeho debutom Ako som vozil Nórov. Najprv vydali päťsto kusov pre fanúšikov, ktoré sa ihneď rozpredali. Vytlačili ďalších päťsto, no aj tie sa rozchytali rovnako ako ďalších takmer päťtisíc kusov. Kniha sa stala bestsellerom hlavne vďaka autorovým trefným prirovnaniam a zábavným historkám, cez ktoré môže čitateľ nakuknúť oknom autobusu do prostredia príťažlivej škandinávskej krajiny. Je teda prirodzené, že o patáliách s vozením Nórov v autobusoch prichádza aj pokračovanie. Tentoraz bude o tom, aké je to šoférovať ekologické hybridy v extrémnych severských podmienkach, aké sú výhody vozenia turistov na Nordkapp, a že nielen u nás sa zadávajú a vyhrávajú tendre s absolútne nezmyselnými podmienkami. To však nie je všetko, v talóne má už aj ďalšie vtipné príbehy o tom, ako vozil Kórejčanov.

TVORBA
Ako som vozil Nórov (2018)
Ako som vozil Nórov 2 (2019)