*1991, Prešov
Spisovateľka

''Písanie je také oslobodzujúce, nič vás nelimituje a je len na vás, ako sa bude dej vyvíjať. Máte
pocit, že smiete všetko, lebo pri písaní vám prejde aj vražda, či nevera :).''

Predstaviteľka najmladšej spisovateľskej generácie sa napriek svojmu veku úspešne presadila
v žánri ženských románov. Pochádza z Prešova, mladosť prežila v Sabinove, kde absolvovala
Obchodnú akadémiu a v súčasnosti žije s manželom, dcérou a psom vo Vranove nad Topľou.
Popri práci v obchode so sortimentom pre deti do 3 rokov jej ostáva dosť času aj na písanie
a vlastnú tvorbu. S tou začala už ako sedemročná, kedy napísala svoju prvú rozprávku Prečo
hračky nerozprávajú a odvtedy píše neustále. Za všetkým bola jej schopnosť vymýšľať si a
bujná fantázia , ktorú potrebovala dostať von, veď ako sama vraví: Rada som tvorila život,
osudy a rôzne situácie, cítila som sa trošku ako Boh, lebo som mala kontrolu nad tým, čo sa
bude diať. S rovnakou vášňou, akú venuje písaniu sa oddáva aj čítaniu, ktoré považuje za
najlacnejší spôsob ako precestovať celý svet, či žiť viacej život naraz. Popri fantasy, ju baví
krimi i historické rodinné ságy. Aj preto chce, aby každá jej kniha bola vždy o niečom inom,
s dynamickým a nerozťahaným dejom.
Debutovala knihou Bezmocná o mladej Lenke, ktorá na lásku veľmi neverí a po skončení
školy chce odísť pracovať do zahraničia. No keď stretne Riša, život sa jej obráti naruby
a nielen preto, že sa naučí ľúbiť. Nasledoval príbeh Jedného dňa možno o žene, ktorá svoj
život nežije, ale prežíva s naoko ideálnym manželom, trpiacim skratmi ničiacimi jej
život. Keďže majú spolu syna, neostáva jej nič iné, iba ticho trpieť a hrať sa na
ukážkovú rodinu. Inšpiráciou pre jej ďalší román Recept na dieťa boli skutočné,
neraz trpko-smutné, udalosti o tom, ako to dopadne, keď sa silná túžba po dieťati
premení na posadnutosť plnú zúfalstva, frustrácie a obviňovanie seba i iných. Jej nateraz
ostatnou vydanou knihou je klasický príbeh o žene, ktorá má všetko - skvelého
manžela, zdravé deti, krásny život, no nemá lásku svojho života, a tak sú vlastne Traja do
tanga. Do tlače sa však už chystá jej ďalší román Nechcem sa viazať (s podtitulom) jedine k
posteli. Z jej iniciatívy vznikla v spolupráci s ďalšími autorkami v rokoch 2016 - 2018 aj séria
poviedkových kníh V zajatí vášne, V zajatí strachu a V zajatí hriechu, výťažok z ktorých bol
venovaný nadácii Kvapka nádeje a neziskovej organizácii Želaj si.

Tvorba:
Traja do tanga (2018)
Recept na dieťa (2017)
edného dňa možno (2016)
Bezmocná(2015)

Srdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné mesačné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí.

V júni sa stretneme s javiskovým majstrom a spisovateľom

VLADIMÍROM SEMANOM

20. jún 2018 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa (Modrý salónik), Levočská 1, Prízemie

Vstup voľný.

VLADIMÍR SEMAN - profil

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako Hlavný partner projektu.

*1958, Ľutina
javiskový majster, spisovateľ

"Najprv som chcel veľa povedať všetkým, neskôr aspoň niečo niektorým, teraz je najväčším vzrušením písanie, menej prezentácia."

Rodák z Ľutiny vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach. Po jej ukončení a povinnej vojenčine začal pracovať v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, kde sa neskôr stal javiskovým majstrom a na tomto poste pôsobí už 35 rokov. K jeho záľubám patria dejiny o všeličom a nespútaný detský svet. A práve detskému čitateľovi je určený i jeho knižný debut Rozprávky môjho mesta. V 14 príbehoch inšpirovaných reálne existujúcimi miestami, či len detailmi v našom meste, ich vtiahne do deja tak pútavo, až ich napokon nepovažujú za vymyslené, ale skutočné. Je to vďaka tomu, že Vladimír Seman má nielen dar všímať si veci okolo seba otvorenými očami, ale vo svojej bohatej fantázii vie objaviť aj uveriteľné možnosti ako, kedy a prečo sa orol, 6 komínov, obrí ohryzok z jablka, krčah, obraz či obojživelníky ocitli na streche, či priečelí domu, bráne, v záhrade alebo vo fontáne, a predovšetkým akých udalostí boli nemými svedkami. Dáva odpoveď aj na otázky odkiaľ sa vzal názov nášho mesta či rieky, ktorá ním preteká. Jednotlivé historky spája kronikársky štýl, ktorý im pridáva na vierohodnosti. Tajomnosť, hravosť, ľahkosť a vtip ešte zvyšujú ich príťažlivosť a podnecujú zvedavosť i záujem spoznať históriu Prešova vo všetkých jej krásach a rozmanitostiach.

Po rozprávkach pre deti sa rozhodol zaznamenať aj realitu a pre budúce generácie zanechať podrobný popis udalostí počas jednej z najťažších etáp existencie DJZ. V knihe Listy z divadla, poznámky z divadla zmapoval prešovské divadlo v rokoch 1996-2001, teda v čase, kedy bolo divadlo zlúčené s košickým divadlom a reálne mu hrozil zánik, no napokon sa znovu osamostatnilo a zároveň sa obnovili priestory historickej budovy divadla. Kniha je i akousi kronikou divadelných predstavení a osôb, ktoré v tých rokoch v divadle pôsobili i tých, ktorí sa k situácii v divadle verejne vyjadrovali a samozrejme aj listov, ktoré písal samotný autor do novín, časopisov, divadlám či poslancom a ministrom ako predseda miestneho Závodného výboru Zväzu divadelných odborov.
Magický svet divadelného javiska, hľadiska i zákulisia ho inšpirovali aj k napísaniu Divadelných rozprávok, kde opäť jemu vlastným spôsobom oživuje jednotlivé súčasti divadla ako opona, sedadlá, rekvizity, trón, či parochne a nechá čitateľa spoznať ich vlastný príbeh a vnímať svet ich pohľadom.
Knižne vydal aj Malý slovník slovensko – závadský, mapujúci nárečie rusínskej obce na Spiši a mikropríbehy obyvateľov nemenovanej dediny zachytil v knihe - diári Stručné dejiny našej dediny, kde nás postupne dom po dome zoznamuje s dedinským koloritom a jeho postavičkami, s ich radosťami i trápeniami, dobrými i zlými vlastnosťami, múdrych i nemúdrych, prosto takými, aké môžeme nájsť takmer v každej dedine.
Okrem písania sa intenzívne venuje aj fotografovaniu a v priestoroch Knižnice P. O. Hviezdoslava už usporiadal dve výstavy: (Ne)všedný Prešov, kde prezentoval mesto v nezvyčajných, no mimoriadne príťažlivých záberoch a (Ne)obyčajná záhrada, kde predstavil pôvabný mikrosvet fauny a flóry z vlastnej záhrady.

Tvorba pre deti
Rozprávky z divadla (2018)
Rozprávky môjho mesta (2007)

Iná tvorba
Malý slovník slovensko – závadský (2017)
Stručné dejiny našej dediny (2009, 2017)
Listy z divadla, poznámky z divadla (2015)

Srdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné mesačné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí.

V máji sa stretneme s redaktorkou a spisovateľkou

ZUZANOU ŠTELBASKOU

23. máj 2018 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa (Modrý salónik), Levočská 1, Prízemie

Vstup voľný.

ZUZANA ŠTELBASKÁ - profil

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako Hlavný partner projektu. 

*1978, Prešov
redaktorka a spisovateľka

„Každá tvorivá matka začne pri svojich drobcoch niečo zo zúfalstva robiť. Jedna vyšíva, druhá namaľuje plot na zeleno, ja som si sadla k počítaču a písala knihu pre deti."

V médiách sa pohybuje už od svojich pätnástich rokov. Začínala v rádiách Flash a Východ a popritom vyštudovala angličtinu, estetiku a dejiny umenia na Filozofickej fakulte PU v Prešove. Po škole nastúpila ako dramaturgička a redaktorka do STV v Košiciach, odkiaľ prešla do bratislavskej redakcie a napokon zakotvila ako šéfredaktorka magazínu Reflex v TV Markíza. Za svoju prácu získala viaceré ocenenia: cenu V4 za dokumentárny magazín City Folk Košice, Novinársku cenu za reportáže zo sociálne znevýhodneného prostredia a s hrou Za pokus nič nedáš vyhrala súťaž Slovenského rozhlasu pre autorov do 35 rokov. Zuzana Štelbaská je akčná žena. Vstáva v čase, kedy iní chodia spať a popri mamičkovských povinnostiach pri dvoch deťoch a šéfovaniu magazínu Reflex stíha písať aj knihy.
Niekoľko rokov tvorila scenáre pre detskú reláciu Fidlibum a počas materskej napísala svoju prvú knihu pre deti Mami, kúp mi psa! Po nej nasledovali ďalšie dve Zornička a Filipko. Hlavní hrdinovia v nich objavujú svet a prírodu okolo seba, zisťujú, že aj na prvý pohľad nesympatické zvieratká sú užitočné alebo naopak, že milé zvieratká nie sú hračky, ale živé bytosti, ktoré treba ľúbiť, starať sa o ne a rešpektovať ich. Hravým deťom s fantáziou je určená kniha Zahráme sa s hocičím.
Po knihách pre deti prišla s poviedkovou trilógiou pre tínedžerov Trinásťroční, 14-roční, 15-roční. Zdanlivo nesúrodé takmer reportážne príbehy odohrávajúce sa v inom čase a inom meste spája nielen vek ich hlavných hrdinov, humor a tajomstvo, ale i sila lásky, priateľstva a nádeje. Sú sondou do zložitej reality sveta mladých, blúdiacich kdesi medzi svetom detí a svetom dospelých a hľadajúcim si svoje miesto. Pokračovaním trilógie je i nateraz ostatná a najosobnejšia kniha (Takmer) dospelé poviedky, v ktorej naivná túlavá mačka Ginevra a cynický kocúr Lancelot rozprávajú drzo a bez obalu príbehy hrdinov tesne pred dospelosťou zažívajúcich svoje trápne, tragikomické a mysteriózne zážitky prvých vzťahov.

Tvorba pre deti a mládež:
(Takmer) dospelé poviedky (2018)
15-roční (2018)
14-roční (2017)
Zahráme sa s hocičím (2017)
Trinásťroční (2016)
Filipko (2016)
Zornička (2005)
Mami, kúp mi psa! (2014)