*1949, Prešov
Spisovateľ, germanista, prekladateľ

Literatúra sa nerodí vo vzduchoprázdne, utvárajú ju okolnosti, čas i miesto. Zvyčajne si ani veľmi neuvedomujeme, že práve naše mesto jej poskytlo nemálo podnetov a naďalej pre ňu vytvára živnú pôdu.

Rodák z Prešova, presnejšie zo Šarišských Lúk, sa po ukončení gymnázia rozhodol študovať nemecký i slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a počas záverečných ročníkov absolvoval študijný pobyt na univerzite v Rostocku. Hoci je jeho pracovná kariéra pestrá, vždy nejakým spôsobom súvisela s knihami. Začínal ako múzejník v Literárnom múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, neskôr bol redaktorom Východoslovenského vydavateľstva v Košiciach, potom pár rokov na voľnej nohe a následne knihovníkom Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Napokon zakotvil na univerzite v Prešove, kde od roku 1990 učí nemeckú literatúru.
Aj jeho autorský záber je pomerne široký od novely, cez povesti, drámu až k literatúre faktu, prekladom a literárnovedným prácam. Debutoval novelou V tomto meste v tejto chvíli, ktorá sa stala námetom aj pre rovnomenný televízny film a potom zostavil beletristický zborník V krajine a pripravil Súpis kníh z pozostalosti PhDr. Jozefa Repčáka. Nasledovala kniha poviedok Náhodní okoloidúci a viaceré preklady z nemčiny. Po dlhšej pauze vydal román Lanské snehy, kde na rozhraní fikcie a reality zachytil formou dobovej rodinnej kroniky spomienok Karola Manika, rodáka z horného Šariša, dôležité dejinné udalosti minulého storočia a ich odraz v miestnych prešovských pomeroch. Znalosti z miestnej histórie zužitkoval aj pri realizácii dokumentárneho filmu Stalinove sviečky nad Prešovom, ktorý mapuje bombardovania Prešova počas 2. svetovej vojny a túto tematiku neskôr spracoval aj literárne vo faktografickej knihe A svetlo bolo ako vo dne. Najnovším príspevkom k prešovským dejinám je jeho publikácia Zmarené nádeje. 21. August 1968 v Prešove. K záslužným počinom patrí aj zostavenie literárnej čítanky o Prešove Hlasy mesta.
Venuje sa aj tvorbe pre deti a mládež, pre ktoré napísal knihu povestí Strážca jazera a edične pripravil výbery z povestí Márie Kočanovej S Perúnom na štíte a Mojmírov syn. Okrem početných odborných prác, literárnych a publicistických článkov do viacerých súčasných periodík (Romboid, Revue svetovej literatúry, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Javisko, Historická revue, Pamäť národa ai.) prekladov z nemčiny i angličtiny, je aj autorom viacerých rozhlasových hier a adaptácií divadelných hier pre rozhlas.

TVORBA

Próza
Stalinove sviečky nad Prešovom (2011 – film)
Lanské snehy (2009)
Náhodní okoloidúci (1987)
V tomto meste v tejto chvíli (1979, 1982 – televízny film)

Pre deti a mládež
Strážca jazera (2014, v poľštine 2015)

Editorská činnosť
Mojmírov syn (2016, z pozostalosti Márie Kočanovej)
S Perúnom na štíte (2014, z pozostalosti Márie Kočanovej)
V krajine (1981)
K svetlu (1979, z pozostalosti P. O. Hviezdoslava)

Literatúra faktu
Zmarené nádeje. 21. August 1968 v Prešove (2018)
A svetlo bolo ako vo dne : v Prešove na konci vojny (2016)
Hlasy mesta. Literárna čítanka o Prešove. (2015)

Literárna veda
Typologická škála umelej rozprávky v nemeckej romantike (2018)
Cez jazyk k skutočnosti : vybrané recenzie nemeckej literatúry (2017)
Blízki vzdialení : slovensko-nemecké (nielen) literárne vzťahy (2013)
Súpis kníh z pozostalosti PhDr. Jozefa Repčáka (1986)

Preklady
Výstrel z kazateľnice (2017, 4 kriminálne novely z nemeckej klasiky)
Mŕtvy hosť (2011, 13 tajomných príbehov z nemeckej klasiky)
Polygamné pohlavie (2011, Esther Vilar)
Muž v zajatí žien (2008, Esther Vilar)
Kam aj kráľ chodí pešo (2006, Daniel Furrer)
Moje sny (2002, Magdaléna Lipscherová)
Zlato v Červených horách (1993, Konsalik)
Arnold Schwarzenegger – cesta k úspechu (1992, Burt N. Silva)
Kráľovná Jahôdka (1987, Friedrich Reinhold Kreuzwald)
Synovia Veľkej Medvedice 1.-6. (1986-1989 Lieselotte Welskopfová-Henrichová)
Knud Rasmussen (1981, Lieselotte Düngel-Gillesová)
Zlatý srnec (1980, Ludwig Bechstein)