U nás lepšie, ako doma...

  

Kniha na tento týždeň

Terapia

Odporúča Tatiana Dubecká
(Pobočka Šváby)

 

Pri knihe s...

Ingrid Lukáčová

Ingrid Lukáčová*1969, Trebišov
Poetka, kultúrna pracovníčka, pedagogička

Báseň, ktorú napíšem, akoby nasýtila moju dušu, premohla hlad a obnovila zvláštnu silu. Pretože básniť znamená skúšať moc slova. A slovo má ťažkú úlohu – stvoriť nový svet.

Rodáčka z Trebišova spojila svoj život s Prešovom dvakrát. Prvýkrát, keď po maturite na trebišovskom gymnáziu začala študovať slovenský jazyk a literatúru v kombinácii s filozofiou na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Vedomosti nazbierané počas štúdia uplatnila ako stredoškolská učiteľka na Spojenej škole v Sečovciach. Po pätnástich rokoch však zo školstva zamierila do kultúry. Najprv bola riaditeľkou domu Matice slovenskej v Michalovciach, o dva roky neskôr vedúcou odboru školstva, mládeže, kultúry a športu na Mestskom úrade v Sečovciach a od roku 2015 viedla Mestské kultúrne stredisko v Sečovciach. Rok 2017 priniesol ďalšiu zmenu a osud ju už druhýkrát zavial na univerzitu do Prešova, no tentoraz už nie ako študentku, ale ako odbornú pracovníčku v oblasti cirkvi. Naďalej sa podieľa na zviditeľňovaní slovenskej literatúry a kultúry. Okrem toho, že pre študentov každoročne usporadúva autorskú súťaž Ruže mojej duše, je aj členkou predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a od konca apríla 2018 aj tajomníčkou jeho novej krajskej odbočky v Prešove.

Literárnej tvorbe sa venuje od pätnástich rokov, kedy začala publikovať v okresných a regionálnych novinách, neskôr i v literárnych časopisoch Dotyky, Nové slovo mladých, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Kultúra, RAK, v televízii a rozhlase. Debutovala v roku 1996 zbierkou básní Slnko šetrí zápalkami s prvkami, ktoré sa stávajú typickými aj pre jej neskoršiu tvorbu. Tematizuje prevažne lásku a jej podoby, ktoré neraz vytvárajú paralely s prírodnými javmi. Nevyhýba sa však ani sociálnej či etickej problematike, zobrazuje súčasnú spoločnosť a ochladnutie medziľudských vzťahov, ktorým tvorí protipól Božia láska. Zvláštne obrazy vytvára spojením aj zdanlivo nespojiteľných atribútov. Výrazným prvkom jej poézie sa stávajú slovné hračky, neologizmy vytvárané spájaním slov, aplikovaním foneticky podobných výrazov v určitom kontexte, čím slová nadobúdajú ďalší význam a rozširuje sa tak konotačné pole básní. Na ozvláštnenie textov používa občasný rým prechádzajúci do asonancie. Tendencia vizuálne – graficky znázorniť texty a rozšíriť tak ich možné významy pomocou grafických znamienok pretrváva aj v ďalších zbierkach Písmovízia a Láskolam napísaných v štýlových a tematických intenciách debutu. Zlom a čiastočná zmena poetiky nastáva vydaním štvrtej zbierky Duo s ozvenou, kde motív ozveny je spojivom medzi básňami predznamenávajúcimi tvorbu básnických skladieb a pribúdajú známky ornamentalizmu. Dominantné postavenie tu nadobúda žena ako ochrankyňa a nositeľka života. Ženský princíp a hľadanie nadčasových hodnôt uplatňuje aj v zbierke Dotyky nehy s jemnou erotickou líniou zintenzívnenou v druhej časti s pätnástimi sonetmi. Básnická skladba Deň celý láskavý pripomína vnímaním každodenností hudobnú kompozíciu a celý deň ako leitmotív je zreťazujúcim prvkom ozvláštňujúcim básne. Prírodný svet zobrazuje v básnickej skladbe Blíženec les, kde prostredníctvom personifikácie lesa ako živého organizmu je lyrický subjekt schopný vnímať existenciu Stvoriteľa. V nateraz ostatnej zbierke Vietor bez (s)vedomia sa venuje protivojnovej tematike a aktuálnym problémom verejného priestoru plného napätia a strachu z vojnového konfliktu.

TVORBA
Vietor bez (s)vedomia (2017)
Blíženec les (2014)
Deň celý láskavý (2011)
Dotyky nehy (2009)
Duo s ozvenou (2006)
Láskolam (2004)
Písmovízia (2002)
Slnko šetrí zápalkami (1996)

Vietor bez svedomia Blíženec les Deň celý láskavý
Dotyky nehy Duo s ozvenou Láskolam
Písmovízia Slnko šetrí zápalkami  

Chcem, aby...

Chcem, aby v knižnici...

Kliknite a napíšte nám svoj nápad.