Paulo Coelho

Špiónka

Bolo to tak... Alebo to bolo úplne inak? Naozaj bola len obeťou okolností, alebo do poslednej chvíle klamala, lebo to bol jej „chlebíček každodenný“? Bola žiarivou famme fatale, alebo len zranenou, zlomenou a zradenou ženou. Čo všetko len predstierala? Presne tieto otázky vo mne rezonujú po prečítaní posledných riadkov najnovšej knihy z pera Paula Coelha. Špiónka.

Na začiatku sa musím úprimne priznať, že k čítaniu kníh od Coelha sa presviedčam už nejaký ten rôčik. S týmto autorom som sa stretla už počas vysokoškolského štúdia, keď nejeden spolužiak namiesto počúvania prednášky „lúštil“ jeho tituly. Kto by nepočul o Pútnikovi z Compostely, Alchymistovi, alebo bájnych Valkýrach. Nebudeme si klamať, no čítať jeho knihy a pochopiť metafory skryté ešte medzi riadkami dokážu potrápiť nejedného čitateľa. To je jeden z dôvodov, prečo mám jeho knihy v zozname na prečítanie, ale stále ostávajú len v poradovníku. Vždy je však čas na zmenu. Prišla v podobe jeho najnovšieho titulu o žene opradenej legendami, klamstvami, polopravdami prelínajúcimi sa s pravdou, o Mata Hari.

„...Najväčšmi som sa previnila tým, že som bola emancipovaná, nezávislá žena vo svete, ktorému vládnu muži...“ Mata Hari

O bájnej špiónke sa písalo naprieč dejinami možno až priveľa. Podľa dejín to bola exotická tanečnica, famme fatale, milenka, prirovnávali ju k zmyselným gejšam, ale považovali ju aj za luxusnú prostitútku. Na konci jej mladého života stála zoči-voči hlavniam zbraní označená za špiónku. Na základe dostupnej literatúry je jednoduché utvoriť si vlastný názor, ale bolo to skutočne tak?

Napriek tomu, čo sme už o nej čítali a počuli, nik presne nevie dokázať, ako reálne prežila svoj život. Tentokrát siahol po jej skutočnom príbehu Paulo Coelho, vyrozprávajúc ho vlastným majstrovským rukopisom. Formou fiktívnych listov medzi Mata Hari a jej právnikom sa mladá žena odsúdená na smrť „spovedá“ svetu, ale najmä dcére, zo svojich hriechov. Autor dáva čitateľovi možnosť vypočuť si jej príbeh ucelene od prvých strastí v Holandsku až po posledné dni, ktoré prežila vo francúzskom väzení. Zážitok je umocnený tým, že príbeh vyrozpráva Mata Hari vlastnými slovami. V čitateľovi tak autor zanecháva pocit, že sa presne tak aj stal...

„Neviem, či si ma budúcnosť bude pamätať, ale ak áno, želala by som si, aby sa na mňa nikto nepozeral ako na obeť, ale ako na niekoho, kto mal odvahu ísť vpred. Zaplatila som za to cenu, ktorú som musela,“
Mata Hari

Recenziu napísala Michaela Demková (Pobočka Sídlisko 3)